V moderných časoch už vraj majú japonské deti menej prázdninových úloh. Presadzuje sa názor, že cez prázdniny by mali mať deti hlavne program s rodinou.
Školopovinným deťom sa čoskoro skončia letné prázdniny. Keďže sú také dlhé, je vždy na začiatku školského roka prekvapením, ako sa niektoré deti zmenia. Niektoré veľmi vyrastú, chlapci, ktorí boli kedysi nesmelí, vystupujú zrazu suverénne. Dievčatá začnú o seba viac dbať, zaujímajú sa o módu ako nikdy predtým.
Niektoré deti sa pokazia. Niektoré začali ponocovať, preto majú problémy ráno vstať z postele. Mnohí v trinástich, štrnástich rokoch cez prázdniny začali fajčiť. A bezhlavé letné experimenty šestnásťročných dievčat znamenajú niekedy zistenie, že sú tehotné.
Pýtal som sa jednej slovenskej učiteľky, čo robia tunajšie deti cez letné prázdniny. "Oddychujú," povedala žena v stredných rokoch. "A čo ich domáca úloha?" pokračoval som. Učiteľka ostala prekvapená: "Domáca úloha? Veď sú prázdniny. Aj deti potrebujú oddychovať."
Európske školy obyčajne nedávajú deťom na letné prázdniny domácu úlohu, na Slovensku to vôbec nerobia. Aspoň tak som počul. Hneď som si pomyslel, že keby to vedeli japonské deti, určite by tým slovenským závideli, lebo ony dostávajú domácu úlohu aj na prázdniny.
Naše letné prázdniny trvajú iba štyridsať dní. Pamätám sa na to z mojich detských čias. Dostali sme za úlohu vyriešiť zadania v celej jednej cvičebnici matematiky, okrem toho nadrilovať písanie niekoľkých komplikovaných znakov. Aj dnes si musia žiaci na prázdninový čas vybrať jednu knihu, ktorú prečítajú a napíšu esej. K tomu všetkému si každý vedie svoj osobný denník. Plus si každý vymyslí svoj výskumný projekt. Typickým príkladom je povedzme z botaniky sledovanie rastu pupenca. Dieťa si zasadí kvet do kvetináča, každé ráno ho kontroluje a píše si o tom denník, kvet zakresľuje a opisuje, čo sa s ním deje.
