Určite si možno predstaviť svet, v ktorom vláda Roberta Fica nepošle ľuďom ako Milan Fiľo peniaze vždy, keď si o ne zažiadajú.
Keďže žijeme v reálnom svete, vieme, že vyše 23 miliónov eur daňovej úľavy papiereň Mondi SCP dostane, aj keby najvyššia štátna autorita vypočítala, že to je pre krajinu zlý obchod.
Lebo pravidlá hry nepustia – premiéri sú tu kvôli sponzorom, nie sponzori kvôli premiérom.
Samozrejme, aj takí živnostníci či iní minipodnikatelia tejto cynickej hre dobre rozumejú.
No vždy nimi znova hrkne, keď im pripomeniete informáciu, že štandardne sa jedno pracovné miesto na Slovensku pri pomoci investorom dotuje sumou okolo tridsaťtisíc eur.
Zvyknú sa spýtať, niektorí bez irónie, kde aj oni o niečo také môžu zažiadať a či by nebolo lepšie napríklad nezvyšovať odvody. Väčšinou nedostanú odpoveď, pretože tá by musela znieť, že pomoc je tu len pre veľkých.
Lebo štát od nepamäti verí, že ak investor postaví fabriku, nakúpi technológiu a zaučí a zamestná ľudí, tak vytvorí pracovné miesta, ktoré sú niekoľkonásobne cennejšie, ako keby to isté vytvorila malá firma.
Predpokladá sa, že veľké firmy sú schopné šíriť aj manažérske a technologické know-how, ktoré by sa na Slovensko možno inak nedostalo. Má sa za to, že veľké investície so sebou ťahajú hromadu menších.
Pri každej štátnej pomoci sa navyše vždy tvrdí, že ak investora nepodplatí Slovensko, urobí to veľmi rád niektorý z jeho susedov. To je určite pravda, no pravidelne chýba odpoveď na otázku, pri akej sume je už pomoc drahá, kedy by bolo lepšie investora nechať iným a nemíňať naňho peniaze, ktoré musia zaplatiť v daniach ostatné domáce firmy.
A kde neexistujú presné limity, respektíve aspoň pokus o jasný prepočet výhodnosti podpory, tam sa začína priestor pre tvorivosť lobistov.
Papiereň Mondi SCP pýta na jedno pracovné miesto dvojnásobok obvyklej sumy – chce vyše 60-tisíc eur na jedno pracovné miesto.
Spoločný podnik koncernu Mondi a slovenského privatizéra Milana Fiľa (k SCP sa dostal vo farbách Ľuptákovej ZRS) navyše nepýta peniaze na nové miesta, len sľubuje, že ľudí nevyhodí, ale len presunie na novú prevádzku.
Papiereň vo svojej žiadosti na jednej strane hovorí, že kúpi „nové, moderné a vysoko efektívne technologické zariadenia“, aby o pár strán nižšie drzo tvrdila, že bez odpustenia daní by táto investícia bola pre podnik stratová.
Veď to neobstojí ani len v minimálnej skúške logikou: fabrika, ktorá je s dvoma kotlami na výrobu celulózy zisková rádovo na úrovni 50 miliónov eur ročne, tvrdí, že ak k nim pridá tretí, modernejší, tak jej rentabilita klesne.
Dá sa to predstaviť, ale znamená to, že takúto investíciu ani netreba začínať.
A už vôbec by sa s jej podporou nemal trápiť štát.
