K prognóze Roberta Fica, že rozpad eurozóny vidí tak 50/50, je prvá poznámka tá, že musí byť veľký optimista. To je však menší problém než osoba autora.
Naposledy to napísal Wolfgang Munchau vo Financial Times: „Vôbec najdôležitejšie je zbaviť trhy očakávaní, že sa rozpadne eurozóna.“ Pomenoval tak hlavný cieľ záchranných prác – či v réžii ECB, či národných vlád. A súčasne i podmienku síce nie dostačujúcu, ale nutnú, aby sa k hlbšej integrácii vôbec mohlo postupovať.
Takže keď europolitici od Junckera cez Merkelovú po holandského ministra financií verklíkujú, že „nikdy, nikdy nebudem špekulovať o rozpade eurozóny“ (a pod.), nie je to zaiste preto, že by mali menej informácií než Fico. Nie. Tri roky krízy ich len poučili, koľko váži psychologický faktor. Napríklad pri nových emisiách dlhopisov, ktorých úrokové miery odrážajú vnímanie rizika trhmi.
