Z veselice na počesť ústavy sa búrili žalúdočné šťavy. Mala však jeden prínos. Politici – bez rozdielu čiapky - objavili možnosť straty, resp. obmedzenia slovenskej suverenity.
Keby sme sa nepoznali, azda by aj prekvapilo, že i taký veterán ošľahaný vatrami zvrchovanosti, akým je Gašparovič, je ochotný „zvážiť aj takúto možnosť“. A predseda parlamentu nepripúšťa dokonca ani pochybnosť: „Nemáme inú šancu.“
Keďže sa však poznáme nejaký ten piatok, tak vieme, že nemať suverénny názor a plávať vždy s hlavným prúdom je základná výbava (aj) politikov, ktorým bola kedysi štátna suverenita najcennejším drahokamom a hlavnou agendou. Teraz ňou bude – časy sa menia – odovzdávanie suverenity.
