Zakaždým, keď cestujem do Japonska, mám sedadlo na strane pravého krídla lietadla. Je to iba náhoda, ale ja to beriem aj ako výhodu, pretože len čo lietadlo dosiahne Japonsko, z okien na pravej strane sa cestujúcim ponúka tradičný krásny pohľad na horu Fuji. Vtedy cítim: „Som doma!"
Pravé krídlo znamená pre politiku Japonska konzervativizmus, tradície, uprednostňovanie národných záujmov. Ak sa tieto názory radikalizujú, môžu sa prejaviť ako militarizmus a fašizmus. Na druhej strane je tu opačná ideológia - ľavé krídlo. To dáva prednosť internacionalizmu, rovnostárstvu, sociálnym istotám pre každého jednotlivca. Osobný život človeka a jeho práva sú dôležitejšie než tradícia a záujmy krajiny. Ľudia z pravého krídla v Japonsku často nenávidia tých z ľavého, považujú ich za zradcov krajiny.
Myslím si, že takáto definícia pravého a ľavého krídla neplatí vo všetkých krajinách rovnako, napríklad na Slovensku. Úprimne povedané, nikdy si nie som istý, na ktorej strane ktorá politická strana a politik stoja.
Ale vrátim sa k Japonsku. Teraz sem cestujem každých šesť mesiacov a všímam si, že čoraz viac ľudí má tendenciu prikláňať sa k pravicovej ideológii. Má to svoje dôvody. Japonsko a jeho susedné krajiny - Južná Kórea, Čína a Rusko - sú v spore o ostrovy na hraniciach. Každá z krajín si na ne robí nárok. Je to starý problém, ale tento rok, v týchto dňoch, to medzi krajinami v boji o ostrovy naozaj vrie.
V júli navštívil ruský premiér Dmitrij Medvedev Kunašir, jeden zo štyroch ostrovov, ktoré Japonsko nazýva Severným územím, je to veľmi blízko ostrova Hokkaidó. Toto územie riadi Rusko, ale Japonsko si naň od konca vojny robí nárok.
Pre skupinu neobývaných ostrovov „Senkaku Islands" (Čína ich nazýva Diaoyu Islands), nachádzajúcich sa na západ od japonských ostrovov Okinawa a severovýchodne od Taiwanu, sa tak zintenzívnilo napätie medzi Japonskom a Čínou, že minulý mesiac boli v dvadsiatich piatich mestách Číny veľké protijaponské demonštrácie.
V auguste priletel po prvýkrát na územie sporného súboru skalnatých ostrovčekov Takešima (tak sa volajú v japončine, Dokdo im hovoria v kórejčine) aj juhokórejský prezident Lee Myung-bak, aby demonštroval ich nadvládu na tomto území.
Japonsko na to zareagovalo relatívne mierne, čo sa Japoncom nepozdáva. Začali prejavovať nespokojnosť s bojazlivou politikou. Svoje názory prezentujú v internetových diskusiách. Pravidelne si čítam japonské správy a komentáre k nim. Sú plné „pravokrídelných" názorov. Mnohí píšu nielen proti politike, ale ventilujú aj svoje protikórejské a protičínske nálady nepeknými diskriminačnými výrazmi. Týchto ľudí nazývame „pravé krídlo na nete". Je medzi nimi čoraz viac mladých ľudí, často nacionalistov z momentálneho popudu.
V spore o ostrovy Čína a Južná Kórea nemôžu robiť žiadne ústupky, pretože majú trpké spomienky na japonskú okupáciu počas vojny. Myslím si, že ak bude Japonsko stále ignorovať ich pocity, nenájde sa kľúč na riešenie problému.
Ale na vyslovenie tohto názoru ako Japonec potrebujem odvahu. Je to totiž veľmi citlivá téma. Na oboch stranách konfliktov teraz nie je atmosféra na vyjadrovanie iného názoru než nacionalistického. Ak chcú byť politici úspešní vo voľbách, musia v Japonsku aj v Južnej Kórei ukázať, že sympatizujú s nacionalistickými názormi. To je populizmus. V oboch krajinách sa voľby blížia. Myslím si, že ak bude v oboch existovať iba silné pravé krídlo, nebude sa dať vyriešiť žiadny medzinárodný problém a jedinou možnosťou ostane vojna.
Je to ako v lietadle. To tiež potrebuje pravé aj ľavé krídlo, aby mohlo letieť. Všetko potrebuje rovnováhu.
