Urážala som sa. Zúrila som. Sporila som sa. Bila som sa. Áno, je známe, že som sa bila. Najviac sa preto hnevali kamarátky feministky. Kazila som im vznikajúce renomé. Dúfam ale, že vagabundi, čo odo mňa dostali, si to pamätajú dodnes. Aj dvadsať rokov po založení druhej Slovenskej republiky si myslím, že si to zaslúžili.
Zdupkať pred tajtrlíkmi?
Moje urážanie sa stupňovalo pri stretoch s hlúpymi, zlovoľnými osobami, ktoré sa dopúšťali urážok. Najviac, keď zasahovali mojich blízkych. Veď rozpad Česko-Slovenska rozbil aj moju československú rodinu.
Päť dní po vzniku Slovenskej republiky polícia na ulici odlomila poznávacie značky z auta môjho moravského manžela. Nasledovné dni žiaden úrad nevedel, ako narábať s náhlym cudzincom, ktorý celý dospelý život trpezlivo a konštruktívne znášal so mnou osud nielen našej rodiny, ale aj krajiny.
