„Porozprávam príbeh istého súboja. Je to súboj dvoch nerovnomerných strán: na jednej strane stojí štát, ktorý nepozná etické škrupule, na druhej strane je neznámy obyčajný človek...
Obyčajný človek nechce nič iné, len uchrániť to, čo považuje za neodpustiteľnú súčasť svojej osobnej integrity a individuálnej cti. A štát ho chce obrať práve o to svojimi brutálnymi, hoci občas úboho neokrôchanými prostriedkami.“
Tieto riadky napísal v roku 1939 nemecký historik Sebastian Haffner šesť rokov po tom, čo opustil Nemecko. Nikto ho k tomu nenútil. Sám sa rozhodol, že sa nezúčastní na pripravovaných hrôzach. Jeho kniha mala byť posledným výkrikom pred požiarom sveta. Žiaľ, vtedy ho pochopil len málokto. A mám obavy, že väčšina ľudí ani dnes naozaj nechápe vyššie uvedené vety.
