Hoci je analfabetizmus nežiaduci patologický jav, priznávam, že pre kulturológa je nesmierne zaujímavý. Ako sa negramotní ľudia vyrovnávajú s nástrahami doby informácií, internetu a superrýchlych technológií?
Na území dnešného Slovenska ešte v roku 1910 bola 43–percentná negramotnosť a výraznejšie sa ňou podarilo pohnúť až v 30. rokoch 20. storočia, keď poklesla na úroveň 8,1 percenta. Do tejto štatistiky však neboli poňatí Rómovia.
Otázka ich vzdelávania sa systematicky začala riešiť za prvej Československej republiky, keď vzniklo niekoľko cigánskych škôl, počas druhej svetovej vojny však postupne zanikli. Pravda, tieto školy sa zameriavali na vzdelávanie detí, problém analfabetizmu, t. j. neovládania čítania a písania dospelých, zostal nepovšimnutý.
