Robert Kaliňák vložil posledný mesiac bezprecedentnú dávku kreativity do toho, aby vymýšľal príklady, prečo Slovensko potrebuje v zákone takzvané strategické zákazky. Zbytočne, príbeh o tom, ako v predvečer štrajku učiteľov vysvitne, že ministerstvo školstva je nachystané zaplatiť 50 miliónov eur Ivanovi Kmotríkovi za to, že on sebe postaví futbalový štadión, dokáže napísať len sám život.
Potom, čo bolo okolo Národného futbalového štadióna pár mesiacov ticho, poslanec Dušan Galis povedal, že je „presvedčený, že k dohode čoskoro dôjde“. Aby nebolo pochýb, na akej úrovni sa dohoda rodí, hovorca ministra školstva pre Hospodárske noviny povedal, že „presné pravidlá, za akých do výstavby vstúpia štát, súkromný sektor a samospráva, by malo určiť stretnutie zainteresovaných strán s premiérom“.
Ako to súvisí s Kaliňákovými strategickými zákazkami? Tie podľa Kaliňáka vláda potrebuje najmä vtedy, keď chce objednať niečo, čo nie je bežný tovar alebo služba, je to celoslovensky prospešné a stojí to veľa peňazí. To všetko Národný futbalový štadión spĺňa.
Druhý prípad, prečo potrebuje štát režim strategickej zákazky, sú podľa ministra vnútra situácie, keď štát oslovia podnikatelia s plánom na niečo, čo štát neplánoval objednávať. Aj na takúto definíciu výstavba štadióna sadne. Bol to futbalový zväz a slovanistická loby, čo obchádzali politikov, aby štadión zaplatili.
Problém je, že Kaliňák hovoril, že pri strategickej zákazke pôjde o slávnosti transparentnosti, v ktorých sa zadefinuje, čo vlastne štát potrebuje, oslovia sa tie najlepšie firmy a v súťaži sa vyberie najlepšia ponuka. Prax a la Smer je - futbalisti zavolajú, futbalisti povedia, koľko chcú a všetko sa pošle na účet Kmotríkovi.
Znova sa to zahmlieva magickou formulkou PPP. V praxi to partnerstvo znamená, že jeden partner si postaví drahú hračku a druhý partner mu ju zaplatí.
No dobre, ako to teda urobiť? Netreba nič vymýšľať, všetko majú na ministerstve školstva od decembra minulého roka nachystané. Minister Jurzyca tam Čaplovičovi nechal podrobný plán, ako vysúťažiť firmu, ktorá za najlepších podmienok zabezpečí v regióne Bratislavy štadión, kde by mohla hrať bez hanby reprezentácia. Ivan Kmotrík sa tomu vtedy cez médiá vysmial. Hovoril, že v tom vidí predvolebný ťah, že je to len taká „nezrozumiteľná hatlanina, akože idú Vianoce“.
No, minimálne to s tým, že niekto bude mať Vianoce, znie teraz celkom prorocky.
