Bez dane 395-tisíc eur investuje túto jeseň štátny Transpetrol do rozšírenia tzv. ropovodného informačného systému.
V čom presne spočíva ten update, sa ale čitateľ zo zmluvy uverejnenej v centrálnom registri zmlúv pred dvomi týždňami nedozvie. Rozsah je definovaný v prílohe A a tú firma nezverejnila.
Ten istý týždeň si štátne Lesy objednali stavbu administratívnej budovy v Závadke nad Hronom za 79 tisíc eur. Ako má stavba vyzerať ukazuje príloha 1, ktorá v registri nie je.
Takéto presúvanie dôležitých informácií zo zmlúv štátnych inštitúcií či firiem do nepublikovaných príloh výrazne oslabuje silu verejnej kontroly.
Bez príloh s podrobným popisom predmetu nik nevie skontrolovať, či kupovaný tovar je naozaj potrebný a či je jeho cena primeraná.
Keď sme v auguste s kolegami v Transparency kontrolovali , ako sto najväčších miest zverejňuje svoje zmluvy (samosprávy ich totiž nepublikujú centrálne, ale na svojich mestských webstránkach), tak sme zistili, že podobne ako Transpetrol či Lesy viac ako tretina miest odkazuje na detailný popis nákupov v prílohách, ktoré ale nezverejňujú.
Napríklad Vranov nad Topľou v júni kúpil podľa zmluvy „osobný automobil pre mestský úrad vrátane zaškolenia obsluhy“ za 30 tisíc eur. Čo za auto a s akým vybavením kúpili?
„Predmet zmluvy je podrobne špecifikovaný v Prílohe č.1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.“ Akurát, že ju mesto pre svojich občanov oddelilo a na web už nedalo.
Ak má transparentnosť fungovať, potrebuje štát investovať do jej kontroly a vymáhania.
Minister vnútra momentálne vyzdvihuje posilnenie zverejňovania v novele o obstarávaní. Ak ale nevytvorí systém jej kontroly a nezafinancuje ho, príde sklamanie.
Autor: Gabriel Šípoš
