Tú strašnú vetu, ktorou opovrhujem, svedčiacu o úbohosti, krajnej bezmocnosti, maskujúcu nedostatok právneho vedomia, neznalosť pravidiel panujúcich a platných vo verejnom prostredí a vo verejných vzťahoch, do ktorých sme dennodenne nútení vstupovať, som predvčerom vyriekla sama v zákazníckom centre distribútora elektrickej energie.
Nejdem sa tu rozpisovať ani o prípade, ani o dôvode nadobudnutého presvedčenia, že som ako občianka, ktorá si iba plní svoje povinnosti, bola za toto rozhodnutie plniť si povinnosti potrestaná. Hovoriť chcem o inom, čím vlastne vyhoviem aj ministrovi kultúry vyzývajúcemu na verejnú diskusiu o médiách (hoci v týchto novinách je diskusia o médiách už roky permanentne otvorená!!).
