Niekedy mám podozrenie, že nás to dokonca nedeprimuje, ale baví. Ale je to len podozrenie, ktoré sa nedá dokázať.
Takže zostaňme pri tom, že sa nespokojnosti potrebujeme zbaviť, lebo nám kazí náladu. A čo je horšie, povzbudzuje závisť, pretože sa nám zdá, že niektorí sú celkom spokojní a to nás slušne povedané hnevá.
Treba podotknúť, že výraz „hnevá“ nie je v tejto súvislosti ten najpresnejší, ale v printovom médiu sa treba vyjadrovať kultivovane, printové médium nie je internetová diskusia. Takže hnevá.
Ako je možné, že niekto je spokojný? Čo sa za tým skrýva? Prečo nie je na jednej palube s nami nespokojnými?
Položme si jednoduchú otázku: čo je základnou príčinou nespokojnosti? Pravdepodobne to, že sa porovnávame s tými, ktorí sú na tom lepšie ako my. Majú viac peňazí, viac áut, väčší dom, manželku síce len jednu, ale keby to bolo možné, iste by mali aj tri, skrátka majú to, po čom my iba túžime.
Jediným možným východiskom z takéhoto marazmu je začať sa porovnávať s tými, ktorí sú na tom horšie. Nájsť takých iste nebude problém, chce to len trochu úsilia.
Z celoštátneho hľadiska je napríklad nezmysel porovnávať sa povedzme s Rakúšanmi, nedajbože s Belgičanmi.
Veď je tu ako na dlani také Somálsko. Ale ani Kambodža a Afganistan nie sú na zahodenie. Treba si o týchto krajinách niečo prečítať, popýtať sa očitých svedkov, prípadne ta vycestovať a presvedčiť sa na vlastné oči.
Návrat domov sa potom stane tým vytúženým návratom do raja. Pretože, to si priznajme, našou odvekou túžbou je žiť v raji, ale bez hada. Strom poznania, to je tá hlavná príčina našej nespokojnosti. Treba ho zlikvidovať napriek protestom ochrancov prírody.
