Podľa jedného z nich by Maďari mali v tejto otázke zachovať neutralitu, pretože šlo primárne o problém Čechov a Slovákov, ich vzájomného historického, politického a spoločenského vyrovnania, čo sa maďarskej menšiny priamo netýka. „Felvidéckych“ Maďarov sa nikto nič nepýtal ani v rokoch 1918 – 1920, keď ich prifarili k Československu, ani pri neskorších politických a štátoprávnych zmenách, nikto sa ich nezastal ani v období po druhej svetovej vojne, keď im slovenskí a českí politici spolu vtlačili biľag kolektívnej viny za udalosti rokov 1938 – 1945.
Prečo by sa mali Maďari v spore medzi českými a slovenskými politikmi práve teraz iniciatívne prikláňať na jednu alebo na druhú stranu? Najmarkantnejším predstaviteľom tohto prúdu bol Miklós Duray, i keď jeho názory a postoje neskôr inklinovali skôr k druhej alternatíve.
