Spojenectvom USA a Veľkej Británie so Sovietskym zväzom v druhej svetovej vojne sa potvrdila pravdivosť slov, že praktická politika spočíva aj na kompromisoch medzi dobrom a zlom a niekedy dokonca na voľbe medzi dvoma zlami.
To naznačujú i nedávno zverejnené informácie Associated Press o dokumentoch týkajúcich sa katynského masakra, za ktorý chcel Stalin súdiť nemeckých národných socialistov aj na Norimberskom procese. Jeho pokus stroskotal vďaka Američanom a Britom.
Kritici Franklina D. Roosevelta Stalinovu drzosť spájajú aj s tým, že americký prezident počas vojny obchádzal túto tému a že v otázke zahraničnej politiky bol „diletantom“. Ťažko však súhlasiť s tým, že by mal Roosevelt ilúzie o Sovietskom zväze i Stalinovi po tom, čo sa dozvedel o tom, čo sa pri Smolensku muselo stať, ešte pred napadnutím Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom. Washingtonu túto správu poslali už v roku 1943, čo kapitán Donald B Stewart potvrdil aj v roku 1950.
Britský premiér Winston Churchill si určite o Stalinovi nerobil žiadne ilúzie, ale keďže idealizmus a etiku najmä vo vojnovom období príliš nespájal s praktickou politikou, v záujme porážky nacizmu podporil Stalina i v snahe, aby sa Medzinárodný Červený kríž nezúčastnil na vyšetrovaní masovej vraždy na území okupovanom nacistickým Nemeckom.
