Od istého času som peší človek. Keď sa dá a kde sa dá, idem peši. Nebolo to tak vždy. Takmer tridsať rokov som sa premiestňoval autom. Keď som sa raz prichytil, ako idem autom do obchodu vzdialeného na takých 400 krokov, povedal som si: Čo to robíš? Vystúpil som z auta a vstúpil do seba. Stal som sa pešiakom. Ale nie militantným, ktorý vnucuje peší svetonázor nasilu druhým.