Petičný výbor europarlamentu žiada od Slovenska, aby v Bruseli vysvetlilo okolnosti, za ktorých bolo v roku 2007 prijaté uznesenie Národnej rady SR „o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov“, teda aj Benešových dekrétov.
Keby dnešná reprezentácia odpovedala na túto žiadosť podľa pravdy, tak by musela v Bruseli priznať, že uznesenie bolo prijaté za obzvlášť hanebných okolností. Keď bol intelektuálnym a politickým vodcom republiky predseda SNS Ján Slota.
V auguste 2007 vtedajší predseda SMK Pál Csáky spomenul, že v parlamente podá návrh, aby boli morálne a finančne odškodnené obete Benešových dekrétov. Pretože bolo jasné, že jeho návrh nemá najmenšiu šancu, aby sa o ňom čo i len rokovalo, nieto aby bol prijatý, vtedajšie parlamentné strany mohli Csákyho výkrik prejsť mlčaním.
Keď už sa rozhodli, že nebudú ticho, mohli pokojným hlasom zopakovať to, čo na podobné požiadavky hovorí Európska únia: V prípade Benešových dekrétov ide o historické akty, ktoré boli prijaté dávno pred pristúpením Slovenska do Únie, ktorých právne účinky už ďalej nepretrvávajú, preto nie je žiadny dôvod, aby sa nimi členský štát únie zaoberal.
No keď už sa parlament Benešovými dekrétmi zaoberať chcel, mohol prijať uznesenie, aké v roku 2002 schválila česká Poslanecká snemovňa. Praha vyhlásila, že dekréty vznikli v dôsledku vojny a porážky nacizmu, že sa „realizovali, boli konzumované v období po svojom vydaní a dnes na ich základe nemôžu vznikať žiadne nové právne vzťahy“. A dodala, že vzťahy, ktoré z dekrétov vyplynuli, nie dekréty samotné (!), sú „nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné“. Tak koná reprezentácia, ktorá postupuje inteligentne.
Pretože na Slovensku sa tejto veci ujala strana Jána Slotu, náš postup bol lajošský. Hoci pôvodný návrh uznesenia, s ktorým prišla SNS, parlament zmenil, to najdôležitejšie v ňom Smer i HZDS nechali. Jeho názvom totiž svetu oznámili, že je to uznesenie „o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov“. Čím povedali, že na Slovensku sú Benešove dekréty (aj s ich princípom kolektívnej viny) „nedotknuteľné“.
Na rozdiel od českého uznesenia, ktoré zdôraznilo, že právne účinky Benešových dekrétov sú „vyhasnuté“, uznesenie slovenského parlamentu akcentovalo, že Benešove dekréty sú súčasťou nášho právneho poriadku.
Ako napísali historici Štefan Šutaj a Zlatica Sáposová, „povojnové zákonodarstvo vytvorilo podmienky na perzekúciu, prenasledovanie, deportácie a konfiškácie majetku osôb maďarskej národnosti“. Preto historici dodali, že toto zákonodarstvo možno iba vysvetliť, ale „nie je možné ho ospravedlňovať, obhajovať a budovať na ňom základy vzťahu štátu k maďarskej menšine“.
Strany, ktoré hlasovali za Slovensko poškodzujúce uznesenie, nasledovali Jána Slotu ako svojho vodcu. Okrem SNS to boli Smer, HZDS, SDKÚ a KDH.
(Autor je politický komentátor Trendu)
Keď pre mužstvo Juraja Širokého stavali hokejový štadión, poslúžila výhovorka o nedostatku času. Pri národnom futbalovom štadióne nič podobné neobstojí, píše Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Argument, s ktorým český prezident Klaus nepodpísal dôchodkovú reformu, je dokonale zvrátený, myslí si Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Kola môže byť nebezpečnejšia než metyl, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
SMK a Most v spoločnom vyhlásení len opakujú všeobecné múdra, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
