Tekuté alternatívy

Nové politické strany sú v strednej Európe úspešné. Líšia sa ideovo, ale rovnaké sú v spôsobe, akým komunikujú s voličmi. Prihovárajú sa mu nekomplikovaným ľudovým jazykom.

Čo presnejšie znamená pojem „alternatívna politika“? Prečo nové politické formácie rastú v strednej Európe ako huby po daždi a často sú voličsky úspešné? Čo majú takéto politické projekty spoločné a naopak – čo ich odlišuje?

Odpovede hľadali politológovia a sociológovia z krajín V4 na konferencii Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorú podporil Medzinárodný visegrádsky fond.

Palikotovo hnutie (RPP) založil Janusz Palikot, pôvodným povolaním obchodník s vodkou. Hneď pri prvom pokuse v roku 2011 „vtrhlo“ do poľského Sejmu so ziskom desať percent hlasov. Úspech dvoch nových strán – ide predovšetkým o Veci verejné s podnázvom „Strana přímé demokracie“, ale nová bola aj TOP 09 - zmenil českú politiku a ukázal, že ani dovtedy vyprofilovaná štandardná ľavo-pravá scéna nie je imúnna voči novým projektom.

Článok pokračuje pod video reklamou

Aj v Maďarsku v roku 2010 vstúpili do parlamentu dve nové strany - radikálne pravicový Jobbik (Hnutie za lepšie Maďarsko) získal 17 percent a stal sa najúspešnejšou stranou tohto profilu v strednej Európe, druhým nováčikom bola radikálna zelená ľavicová strana Politika môže byť iná.

Obraz vo V4 dopĺňa Slovensko s najaktuálnejším prírastkom alternatívnych strán v parlamentnej politike - formáciou Obyčajní ľudia a Nezávislé osobnosti (OĽaNO).

Nový žáner

Strešný názov alternatívne strany je možno príliš vágny – je však najmenším spoločným menovateľom v tom, že všetky tieto strany sa prezentujú ako „alternatívy“ k štandardným politickým stranám. Nespokojným voličom ponúkajú nepopísaný čistý štít a ostrú kritiku tradičných strán a politikov. Spoločnou platformou je až nepriateľský postoj voči politickým elitám, snaha o redukciu poslancov, ich platov a benefitov.

Spája ich aj popieranie samotnej organizačnej formy politickej strany, dôraz na jednotlivcov, prirodzené, nie funkciou dané autority, uprednostňujú názov „hnutie“, čo evokuje politiku bližšiu k „obyčajným ľudom“ bez „zbytočných“ straníckych štruktúr. Môžeme hovoriť o antistraníckej politike. Posilnenie priamej demokracie patrí ku konštantnej výbave takýchto nie/strán.

Podľa stredoeurópskych expertov tomu jasne zodpovedá aj spôsob komunikácie s voličmi a verejnosťou – nekomplikovaný ľudový jazyk, dokonca niečo, čo by sme mohli nazvať politický akcionizmus, nový žáner v podobe politického happeningu, šokujúce vyhlásenia a návrhy, skrátka veľmi nekonvenčné prostriedky politickej komunikácie.

Ich atraktívnosť pre médiá je iste jedným z motívov tejto invenčnosti. Ale nad tým všetkým sa vznáša aj imperatív zábavy, politickej zábavy – politainment, pretože dnes sa ľudia chcú predovšetkým baviť!

Toto všetko spomínané strany spája bez ohľadu na ich ideovú rozmanitosť až protichodnosť. Palikotovo hnutie presadzuje (ultra)liberálne antiklerikálne požiadavky, Jobbik je extrémne pravicová strana, ktorá spája antikomunistické postoje s presadzovaním úzkych vzťahov medzi štátom a cirkvou, antiglobalistický sentiment so silným euroskepticizmom, ale jeho hlavnou programovou črtou je xenofóbia a protirómske postoje.

OĽaNO je okrem spomínanej antiestablišmentovej rétoriky pestrou zmesou rôznorodých postojov a nekonzistentných pozícií. Zdá sa, že ideový profil týchto strán reaguje na národne podmienené niky v daných spoločnostiach, no zároveň nemusí mať pevné kontúry, ale pružne reagovať na „ľudovú objednávku“. Aj to bol jeden zo záverov konferencie IVO.

Nechcú zázraky, chcú protestovať

Za touto analýzou sa vynára zásadná otázka – prečo sú takéto strany úspešné? A tu tiež nachádzame nemálo spoločných znakov. Zo všetkých krajín V4 bolo unisono počuť – znechutenie štandardnou politikou a politikmi, sklamanie, frustrácia, korupcia, pocity zásadnej systémovej nespravodlivosti, ale aj slabá kompetentnosť tradičných strán riešiť problémy.

Prieskumy však ukazujú, že voliči nových strán často ani neočakávajú zázraky, ale potrebujú nejakým spôsobom vyjadriť svoj protest. Ich odcudzenie je legitímne a väčšina politikov v susedstve i u nás naozaj usilovne pracovala na tom, aby tento stav dosiahla. Do istej miery sú nové alternatívne strany aj generačnou vzburou – medzi voličmi týchto strán sú vo všetkých krajinách nadpriemerne zastúpení mladí voliči.

Ako však tieto alternatívy so svojím nemalým voličským kapitálom naložia? Sú schopné zostaviť reálne alternatívy aj v konkrétnych verejných politikách? Nejde len o začarovaný kruh nových a ešte novších politických „projektov“? Tu už by mala prísť odpoveď od politikov. Visegrádski analytici boli skeptickí.

(Autorka je sociologička)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 26 717
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 9 732
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 729
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 454
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 7 256
  6. Kreditná karta – áno alebo nie 6 793
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 675
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 5 025
  9. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 4 153
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 987

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Kočner a Rusko do väzby nepôjdu, rozhodol súd

Špecializovaný trestný súd v sobotu viac ako osem hodín rozhodoval tom, či budú Kočner a Rusko stíhaní vo väzbe.

DOMOV

Ako Ruska a Kočnera priviedli na súd (fotogaléria)

Do väzby ich sudca neposlal.

EKONOMIKA

Mestá už môžu vykázať staré autá z centier, ale veľmi nechcú

Ministerstvo vytvorilo priestor na vytváranie zón s nízkymi emisiami.

Neprehliadnite tiež

Nedovolali sa (Vico)

Karikatúra denníka Sme (kreslí Vico)

Stĺpček Matúša Krčmárika

Erdogan je varovaním, kde môže skončiť Maďarsko

Erdogan zmenil Turecko za pätnásť rokov.

KOMENTÁR ONDREJA PODSTUPKU

Zdaňte ich a nechajte pracovať

Ako funguje kryptoštát.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Krátka správa o stave preferencií

Z Fica už Smer veľa nevytiahne.

KOMENTÁR BENA CUNNINGHAMA

Visegrád nechce byť solidárny s nikým

Čím by ste desili penzistov?