Tvrdenie organizácie Freedom House, že sa krajiny arabskej jari azda okrem Tuniska nepohli smerom k demokracii a v mnohých ohľadoch v nich vládnu horšie pomery ako pred pádom diktatúr, sú možno trochu prehnané, ale určite nie sú prekvapivé.
Sú maximálne koncom ilúzií o tom, že aj prodemokratický politický prevrat v prostredí bez demokratických tradícií môže priniesť rýchle presadenie sa demokracie a slobody.
Nehovoriac o ekonomickej prosperite a lepších životných podmienkach, túžba po nich bola aj počas arabských revolúcií najvýznamnejším motorom protestov.
