Rozpad Československa je tak ďaleko a pritom tak bolestne blízko. Prežíval som tie nekonečné rokovania o konci štátu veľmi emocionálne.
Ako novinár som čakal v predsieniach rokovacích miestností dlhé hodiny a s akousi skrytou nádejou očakával, že sa politici predsa len dohodnú. A aj sa dohodli.
Nebude záujem
Rozum mi hovoril, že ten koniec je neodvratný, ale duša sa vzpierala uveriť, že sa len tak ľahko vzdáme veľkej časti krajiny, v ktorej sme vyrastali. Vedel som, že „dosť bolo Prahy“ čoskoro vystrieda „dosť bolo Bratislavy“ a do vládnych kresiel si zasadnú zlodeji a zločinci toho najhrubšieho zrna. A aj sa tak stalo, ale o tom inokedy.
