Vo vzťahu k Rómom sa za dvadsať rokov vykonalo veľa užitočného, ale nestačí to. Mal by sa nájsť politik, ktorý sa to pokúsi vysvetliť.
Máloktorý fajčiar zahodí cigarety, keď mu lekár povie, že má už len mesiac života.
A keby zajtra NASA, CERN a aspoň jeden hrdina reality šou svorne potvrdili, že svet sa s určitou platnosťou končí 17. októbra o 15.00, z bánk by rýchlo mizli úspory a kupovali by sa letenky na pláž. Zajtrajšok nepríde, tak si to užime.
Takto nejako to vyzerá aj s rómskou témou na Slovensku – akoby sa zo zaručeného zdroja a na všeobecnú úľavu definitívne potvrdilo, že rómsky problém je neriešiteľný, každý ďalší pokus bude márny, tak aspoň dáme poriadnu punkovú párty.
Párty so sekuriťákmi
Vláda (podotýkam, že sociálnodemokratická – tie sa v Európe zvykli postaviť za chudobných) už nemusí skrývať, že nemá vo svojich radoch kompetentného experta na problematiku osád.
Pokojne post splnomocnenca pre rómske komunity ponúkne opozícii. Opozičný kandidát pochádza z najmenej čitateľného politického zoskupenia, pritom jediného v dejinách Slovenskej republiky, ktoré Róma postavilo na zvoliteľné miesto.
Strane, ktorá kedysi presadzovala komplexné riešenia, dnes stačí úloha „strážneho psa“ nového splnomocnenca.
K letnej tlačovke o nelegálnych stavbách pred palácmi v osade to celkom sedí. Keď párty, tak poriadna.
Nový splnomocnenec zároveň ostáva poslancom. Aj on bol zrejme už zasvätený do tajomstva, že aj tak sa vlastne nič nedá robiť.
Prečo by sa inak vzdal možnosti presadiť za splnomocnenca ďalšieho schopného Róma alebo Rómku, s ktorým by pracoval ako tím? Tej práce fakt nie je málo.
Prvé desatoro nového splnomocnenca je súborom bezpečnostných opatrení. Keď už sa ten splnomocnenec po novom zodpovedá ministrovi vnútra, iný obsah sme ani čakať nemohli.
Rozumej: Rómovia sú otázkou vnútornej bezpečnosti štátu. Nebudeme s predsudkami verejnosti bojovať, rovno ich posilníme. Presvedčenie, že téma osád je najmä záležitosťou ochrany majetku, predsa už aj tak nikomu nezoberieme. Ako každá veľká párty aj táto musí mať sekuriťákov.
Čo by to však bol za festival bez multimediálnej zábavy. Správa o „konečnej neriešiteľnosti rómskej otázky“ už dorazila napríklad aj do Paneláka, ktorého tvorcovia rezignovali na nejaké liberálne reči o tom, ako médiá formujú verejnú mienku.
Načo, veď už je to jedno. Do seriálu pustili Róma, takého ako má byť. Jasné, že nie ako lekára alebo učiteľa – ale ako epizódnu postavičku robotníka, ktorý veľa do školy nechodil, ale zato sa mu páči hudba a baby.
Scenárista Paneláka nedávno v rozhovore pre týždenník Život, keď sa ho pýtali, či je spokojný s vývojom seriálu, povedal: „Našli sme to, čo divákovi vyhovuje a tam už nič nové nevymyslíme.“
Čakám, kedy niečo podobné s pokojnou tvárou vyhlásia aj lídri našich parlamentných strán. Pretože už sa podľa toho istý čas správajú.
Koniec sveta sa nekoná
Bolo by príjemným obratom, ak by sa po skončení párty strany prebrali, pochopili, že správa o konci sveta bola prvoaprílovým žartom, a začali sa pre zmenu predbiehať nie v čiastkových krátkodobých opatreniach, ale v systematickom prístupe, ktorý už od čias splnomocnenkyne Orgovánovej na papieri dávno existuje.
Takýto prístup neznamená rovnaké riešenie pre každú osadu, práve naopak, a už vôbec neznamená prísľub rýchleho „vyriešenia“. Znamená však pochopenie, že na „rómskej“ politike musia spolupracovať všetky verejné inštitúcie.
Za posledných dvadsať rokov sa v rómskej téme vykonalo veľa dobrého a užitočného. Ale nestačí to.
Zatiaľ sa na Slovensku nenašiel líder ani líderka, ktorí by mali odvahu nahlas, jasne a dôrazne pohovoriť si so Slovákmi o tom, že sa budú mať len tak dobre, ako ich najchudobnejší susedia vrátane rómskych.
Nik zo starých ani nových tvárí ponovembrovej politiky, kto by sa zároveň tešil silnému politickému mandátu a vplyvu, si akosi netrúfol otvorene čeliť strachu na oboch stranách sklenenej steny.
Nepovedal: žijeme v krajine, kde sa Slováci boja Rómov a Rómovia Slovákov. Slováci majú utkvelý strach, že Rómovia parazitujú na sociálnom systéme, kde-tu ich okradnú a neuveriteľne rýchlo rodia deti.
Rómovia zas nevnímajú celkom ľahko fakt, že im kde-tu hrozí rasistický útok, často diskriminácia na trhu práce, vo vzdelávaní a celkovo, ak sa im aj podarí uspieť, väčšinová spoločnosť to berie ako štatistickú chybu.
A nik z politikov s reálnym vplyvom sa nesnažil presadzovať a predávať opatrenia na integráciu Rómov nie ako „menšinovú politiku“, charitu či držhubné, ale ako cestu, ktorá prinesie prospech celému Slovensku.
Pretože faktom ostáva, že Rómovia nie sú jediná chudobná či znevýhodnená komunita na Slovensku, a keď Slováčisko dokola počúva, aké zas milióny išli „na cigáňov“, nečudo, že nemá vždy náladu diskutovať o porozumení, nediskriminácii či, nebodaj, „rôznorodosti“.
Takže, čas na zmenu. Vládna strana, ktorá dostala taký silný mandát od voličov, si môže dovoliť extravagantnosť zmeny doterajšej debaty aj politiky. Ak by chcela.
Autorka je analytička Inštitútu pre európsku politiku EUROPEU
Čítajte viac komentárov:
Firmy chcú pomoc za prepúšťanie, píše Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Nech už sulíkovci do NKÚ ponúkne kohokoľvek, členovia kartelu im ho nevzdajú, myslí si Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Smer nevie ukázať, ako konkrétne súkromníci kazia zdravotníctvo, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Autor: Lucia Najšlová
