Súčasné šetrenie vo výdavkoch by sa dalo prirovnať k vynechaniu tatárskej omáčky k vyprážanému syru s hranolkami.
Ministerstvo financií zverejnilo tlačovú správu k aktuálnej výške deficitu a čerpania štátneho rozpočtu. Výdavky dosahujú ku koncu septembra 62,4% ročného plánu, deficit 70,4%.
Ak sú za nami tri štvrtiny roka, môže sa to zdať ako výsledok sľubujúci nižší deficit, ako sa plánovalo.
Ide však skôr o prianie, ako realistické hodnotenie. Tak ako je pre obchodníkov najdôležitejšia predvianočná sezóna, takisto aj verejná správa utráca najviac v poslednej štvrtine roka, priemerne tretinu celoročných výdavkov.
Vláda má samozrejme informácií o nadchádzajúcich výdavkoch viac, ako je toto základné štatistické porovnanie. A tiež vidí stagnáciu daňových príjmov.
Navrhuje preto dodatočné opatrenia, aby bol plán deficitu vôbec dodržaný. Vysoký deficit, resp. daň za predčasné voľby zaplatíme, zdá sa, v plnej výške.
Premeškaná príležitosť
Tohtoročné hospodárenie štátu predstavuje premeškanú príležitosť na znižovanie deficitu. Ani nová vláda zatiaľ neprešla na zoštíhľovaciu diétu.
Súčasné šetrenie vo výdavkoch by sa dalo prirovnať k vynechaniu tatárskej omáčky k vyprážanému syru s hranolkami.
Šetrenie v podobe viazania miezd, prevádzkových a kapitálových výdavkov je pritom ten najjednoduchší postup, a ako to už býva, za málo námahy, málo muziky. Väčšia časť verejného koláča sa prerozdeľuje na rôznych dávkach a dotáciách, ktoré ostali nedotknuté.
Aj keby vláda vyplatila svojim zamestnancom polovičné mzdy, s deficitom by to zásadne nezamávalo.
Keďže v tomto roku vláda a parlament boli zamestnané najmä zvyšovaním daní, legislatíva, ktorá by dokázala znížiť dávky a transfery v budúcom roku, t.j. väčšiu časť koláča, nebola prijatá.
Zníženie deficitu zaplatia vyššie dane
Návrh rozpočtu na rok 2013 bude naďalej bez tatárskej, možno ubudne pár hranolčekov, ale ani to nie je isté, keďže vláda plánuje presunúť výdavky zo znížených mzdových nákladov na financovanie iných verejných výdavkov tzv. priorít.
Zníženie deficitu v budúcom roku tak zaplatia daňoví poplatníci, zvyšovanie daní a odvodov má štátnej kase vyniesť 1,7 mld. eur.
Z pohľadu európskych štatistík však nejde o výnimku. Výdavky EÚ 27 prvýkrát zastavili svoj rast až v roku 2011.
Znižovanie deficitov na úrovni únie tiež prebieha najmä vďaka rastu daní a odvodov, príjmy štátov už presiahli predkrízovú úroveň.
No a rozdiel od ostatných krajín má Slovensko vysoký deficit aj bez priamych nákladov z titulu zachraňovania domácich bánk.
Tento nepriaznivý stav potvrdzuje nelichotivá štatistika, v ktorej slovenské verejné výdavky vzrástli oproti predkrízovému roku 2008 o 17% (po odpočítaní vplyvu II. piliera o 14%). Len výdavky Luxemburska rástli rýchlejšie.
Naopak, pobaltské republiky dokázali výdavky znížiť nominálne o 5 – 12%, výdavky sa podarilo znížiť celkovo ôsmim krajinám . Na jazyk sa tak derie otázka – v čom sú naše výdavky iné, že sa nedajú znižovať, len zvyšovať?
Autor je analytik INESS
Pre zväčšenie kliknite na obrázok.
Autor: Radovan Ďurana
