V japonskej príručke pre cestovateľov sú rôzne turistické informácie, najmä také, na čo si treba dávať v cudzine pozor.
Je v nej aj slovníček užitočných slov a viet, ktoré môžu japonskému turistovi poslúžiť v núdzových situáciách. Patria k nim klasické opytovacie vety typu: „Kde je železničná stanica?“ Prípadne aj ako sa v príslušnom jazyku volá o pomoc.
Japonci, ktorí dlhodobo žijú v cudzine, ako napríklad ja na Slovensku, už vedia, že v krajinách smerom na východ od Rakúska si treba dávať pozor na vreckových zlodejov a podvodníkov.
Na diaľničných odpočívadlách sa zas môže stať, že k vášmu autu pristúpi muž a prosí vás o pomoc s pokazeným autom. A kým vy mu pomáhate, jeho komplici vám ukradnú tašku.
Pred tromi rokmi som cestoval z Budapešti do Bratislavy, keď sa ma na jednom odpočívadle pokúšal zastaviť muž s autom na zdviháku. Mával na mňa, ale ja som ho ignoroval, pretože som si povedal: „To je predsa prípad presne ako z turistickej príručky!“
Rovnako vieme, že sa nám môže zapliesť do cesty falošný policajt. Takýto človek sa predstaví ako policajt, vypýta si váš pas, vyzve vás, aby ste mu ukázali všetko, čo máte pri sebe, aj peňaženku, a potom povie, že ste urobili priestupok a musíte zaplatiť pokutu. V takomto prípade, ako hovoria inštrukcie pre Japoncov, treba odmietnuť, trvať na tom, že chcete zájsť na miesto, kde sú ľudia, svetlo a až tam s „policajtom“ vyjednávať.
Minulý týždeň sme s manželkou a mojou mamou boli autom v Benátkach. Na Slovensko sme sa vracali cez Slovinsko po pobreží Adriatického mora. Spali sme v Portoroži, pozreli sme si romantický Piran, a boli sme veľmi príjemne prekvapení, aká krásna a čistá krajina je Slovinsko.
