Politológovia to možno nazvú Nečasovým paradoxom. Nejde len o to, že vláda, ktorá sa konečne mohla pri vzniku opierať o výraznú väčšinu v parlamente, sa ukázala najmenej stabilným českým kabinetom od roku 1989. Za dva roky sa v dnes 16-člennom kabinete vystriedalo desať ministrov. Ďalší ako minister obrany Alexander Vondra za predraženú zákazku z kauzy Promopro unikli pádu len o vlas.
Ozajstným Nečasovým paradoxom je, že sa vláda stáva obeťou vlastného úspechu. Jej príklad ukazuje, prečo budú reformy vždy zákonite narážať na odpor dokonca aj poctivejších politikov - sami sa vždy môžu stať prvými obeťami zlepšenia pomerov.