Rozpoltenosť osobnosti nepatrí medzi komentátorské cnosti, takže lepšie ju hneď priznať.
V situácii, keď Slovensko posiela do eurovalu prvú hotovosť, nedá sa iba tak postaviť a zvolať: Zabudnite na eurofondy, v dôsledku neoľutujete.
Na strane druhej jediný pohľad na (dlhý) zoznam takzvaných priateľov kohézie, ktorých hostil Fico v Bratislave, hovorí, že o čo tu ide.
O peniaze a každému, to je jasné. Skľučujúca je však zotrvačnosť, s akou koalícia pätnástich štátov a euročinovníkov, ktorí ich prišli podporiť, zotrváva aj v radikálne zmenenej realite na starých reflexoch.
V spore s tzv. čistými prispievateľmi – z ktorých, aká náhoda, sa nezúčastnil nikto – o veľkosť európskeho rozpočtu totiž bojujú za niečo, čo sa, najjemnejšie povedané, neosvedčilo.
Kto si myslí - s Ficom, Barrosom a spol. - že prerozdeľovanie z kohéznych fondov je na úžitok, nech si položí napríklad otázku, ako sa volá krajina s najhustejšou cestnou sieťou.
