Čelíme situácii, ktorá možno od vojny nemá obdobu. Ceny všetkého sa správajú ako pri rýchlom raste, ale skutočná ekonomika ako pri recesii.
Spomínate na ekonomicky „šťastné“ roky 2007 a 2008? Keď ekonomika prudko rástla? Keď už kdekto veril, že ľudstvo našlo recept, ako sa navždy zbaviť hospodárskych kríz? (Pretože pýcha predchádza pád, na sklonku roku 2008 a v roku 2009 potom prišiel pád výstavný.)
Tak vedzte, že dnes, keď je podstatná časť Európy v recesii, sa dostal najvýznamnejší svetový akciový index DJIA na rovnakú úroveň ako v tých „šťastných“ časoch.
Cena ropy, ktorá ovplyvňuje aj ceny pohonných látok, je asi na takej úrovni ako v júli 2008.
Objem peňazí v obehu v eurozóne je opäť rovnako veľký ako v „zlatom období“.
A ceny potravín rastú podobne – v niektorých ohľadoch viac – ako pri poslednej potravinovej kríze.
Nie je to divné? Prudký rast cien od akcií cez ropu až po potraviny je obvykle znakom, že sa ekonomike darí, že sa dokonca prehrieva! A že sa taká prehriata ekonomika s našponovanými cenami musí čoskoro zrútiť. So všetkým, čo k tomu patrí: s nezamestnanosťou, šetrením štátu, neochotou bánk požičiavať, bankrotmi.
