Sýrska občianska vojna má novú dimenziu, a to celkom nečakanú. Namiesto „západného“ útoku na sýrsky režim, o ktorom sa toľko špekuluje, ale žiadny sa nekoná, prišiel iný medzinárodný konflikt. Medzi Sýriou a Tureckom už takmer týždeň lietajú nielen zlé slová, ale aj delostrelecké granáty.
Najprv to vyzeralo ako nešťastný prešľap, keď sýrska strela zabila päť členov jednej rodiny na tureckej strane hraníc. Odvtedy sa však takmer každý deň stalo niečo, čo situáciu ďalej stupňovalo.
Novinkou nie je len skutočnosť, že medzi dvomi susednými štátmi nastáva takýto vývoj, ale i to, že Turecko vôbec po prvý raz odpovedalo vojensky.
Len máloktorý štát totiž má také silné reči a také slabé činy – turecký premiér Recep Tayyip Erdogan tak trochu obrátil zásadu Theodora Roosevelta, podľa ktorej má mocnosť hovoriť potichu, ale v ruke držať veľkú palicu. Je to sotva pár týždňov, čo Sýria (pravdepodobne) zostrelila turecké vojenské lietadlo, ktoré (pravdepodobne) narušilo jej hranice.
Vtedy sa Ankara obmedzila na hrozby a odvolávanie sa na turecké členstvo v NATO – teda v organizácii kolektívnej obrany, kam patrí i Slovenská republika.
