Bizarné existencie si krížia cesty každodenným životom v poviedkach Evy Maliti Fraňovej. Berú drogy, pijú, iné sa z toho vyhrabali, majú aj šťastné povahy, netreba sa o ne báť. Občas potrebujú nakopnúť, inokedy ich, naopak, treba krotiť. Žijú jednoduchý, často plochý život. Či už je to kaderník, úradníčka, vdova-alkoholička alebo herecká hviezda, autorka nerobí čitateľovi problém, aby ich primitívne konanie pochopil. Aj by sa z postáv bez zábran vysmievala, keby ich vlastne nemala rada. Vďaka empatii majú jej hrdinovia akýsi punc prirodzenej frustrácie, ktorý ich robí príťažlivými.
Zatiaľ posledná autorkina knižka Pod jazdeckou sochou je súborom poviedok z rôznych období, nájdeme tu úplne čerstvé texty, ale aj upravenú poviedku, starú takmer tridsať rokov. Čo majú spoločné, je téma banality všedných dní a pokus o prienik do jej hĺbky. Autorka odhaľuje svoju predstavu o tom, ako žijú skrachovanci a ako celebrity a upozorňuje, ako majú vlastne k sebe blízko.
Povrchnosť je niečo, čo sa autorke v súčasnom živote nepáči. Dokazuje to štýl jej písania: „Som tichý odporca bulváru a neuspokojuje ma súčasný prístup k spôsobu podávania informácií. Nemyslím si, že je to celkom fér,“ hovorí. Písanie je pre ňu spôsob výpovede a vníma autorstvo ako istý druh veľkého egoizmu. „Literatúra je forma kroniky, zachytáva život, ktorý žijeme, a každá generácia si odžíva to svoje,“ dodáva.
Eva Maliti-Fraňová, mimochodom, aj uznávaná prekladateľka z ruskej a osetskej literatúry, začala s písaním poviedok pred mnohými rokmi. Niektoré z nich sa stali podkladom pre vznik divadelných hier, ktorých písanie sa v istej etape pre ňu stalo doslova potrebou. Najvýraznejším počinom bola dramatizácia vlastnej novely Krcheň nesmrteľný, ktorú napísala na jar roku 1989 a vyšla o rok neskôr. Príbehy zraniteľných žien, práca s mytologickou platformou a kritika komunistického režimu sa ukázali ako veľmi životaschopné. Hru inscenoval Rastislav Ballek v martinskom divadle, neskôr Roman Polák v SND a na jar tohto roku ju úspešne uviedli v podobe scénického čítania aj v New Yorku v rámci projektu Eastern European Playwrights: Women Write the New.
