Najvyšší kanadský súd v známom prípade R. v. Big M Drug Mart Ltd. viac ako pred tridsiatimi rokmi rozhodol, že nútiť všetkých na dodržiavanie univerzálneho dňa oddychu je v rozpore s náboženskými slobodami menšín. Zákon, ktorý je navonok „neutrálny“, môže mať v praxi negatívny vplyv na ľudí, pre ktorých je dňom oddychu napríklad sobota.
Obchodníci, ktorí pre vlastné náboženské presvedčenie zatvárajú svoje obchody v sobotu, doplácajú na nedeľný zákaz stratou tržby za dva dni v týždni. Vo výhode sú pritom kresťania.
Vzťah cirkvi a štátu
Zákaz predaja v nedeľu, o ktorom diskutuje vládny Smer, nie je len o ekonomických argumentoch, tak ako si myslia opoziční poslanci. Otvára širšiu otázku vzťahu cirkvi a štátu. Slovensko k tejto téme dlhodobo pristupuje mimoriadne pokrytecky.
Na jednej strane sa skrýva za údajný sekularizmus. Na strane druhej podporuje najväčšie náboženstvá, a to nielen finančne. (Ročnú podporu viac ako 37 miliónov eur na platy duchovných v roku 2011, z ktorých viac ako 21 miliónov bolo určených pre rímskokatolícku cirkev, však nemožno ľahko prehliadnuť.)
Asi pred rokom židovská náboženská obec namietala, že povinnosť pochovávať ľudské pozostatky najskôr až po 48 hodinách od úmrtia ju obmedzuje v prejave svojho náboženstva. Podľa židovského zvykového práva Halacha ľudské pozostatky musia byť pochované do 24 hodín. Napriek tomu, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdil, že neexistujú medicínske dôvody na dodržiavanie 48-hodinovej lehoty, požiadavke židov parlament nevyhovel. Neprekvapivo namietali kresťanskí demokrati.
