Priznávam sa. Nedopoval som, nikdy som nebral epo, hormóny ani iné dobroty, ktoré by zvýšili moju športovú výkonnosť. Dilemu som nikdy nemusel riešiť. Nenaháňal som súperov po alpských stráňach a priesmykoch.
Podľahnúť temnej sile, ktorá pohltila cyklistický pelotón, nebolo nič ťažké. Kto neprejde po priechode na červenú, keď práve nejde auto? Alebo kto mi dokáže, že po diaľnici nejazdím pravidelne menej ako 200-kilometrovou rýchlosťou, keď to nik nekontroluje? A keď začnú policajti hliadkovať, tak rýchlosť merajú skôr od oka. Nie presnými prístrojmi.
Takto vyzerala cyklistika v deväťdesiatych rokoch. Ak niekto dodržiaval rýchlosť, na Tour de France mohol z krásneho sedemdesiateho tretieho miesta mávať víťazom.
Ovládli ju cestní piráti, ktorým policajti pri prekročení rýchlosti zdvorilo mávali. Podľahnúť nebolo nič zložité. A Lance Armstrong nebol sám, kto si rýchlu jazdu užíval. Nik nehral podľa pravidiel a vyhrával ten, kto bol majstrom v podvádzaní.
Pelotón sa stal stádom pirátov. Lance bol však medzi nimi generálom, ktorý je ochotný obetovať všetko pre jediný cieľ – žltý dres. Bol posadnutý. Neustále si zisťoval, kto používa aké metódy, čo berie, s akými trénermi pracuje. Vo všetkom chcel byť najlepší.
Kredit Američana nikdy nestál na pevných nohách. Podľahol ilúzii, že je jediným spasiteľom. Odmietol priznať svoju skutočnú rolu. Falošná hra na romantického hrdinu, ktorý zachránil šport a zdolal všetkých nadopovaných zloduchov, ho teraz stiahla na dno. Pokiaľ sa nepriznajú ďalší, skončí aj cyklistika na smetisku.
Čítajte viac komentárov:
Na dekoráciu Rompuya či Barrosa a spol. pohľad dojemný nebude, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
České voľby rozhodla kríza a z nej vyplývajúca neochota znášať reformy, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
