Udelenie Nobelovej ceny za mier Európskej únii je rovnako predčasné, ako jej udelenie Barackovi Obamovi. Cenu by si zaslúžila až po zvládnutí krízy.
Udelenie Nobelovej ceny za mier Európskej únii pripomína udelenie rovnakej ceny americkému prezidentovi Barackovi Obamovi v roku 2009. Po prvé, ide o ďalší prejav jednostranných politických, ideových sympatií a najmä ilúzií tých, ktorí o udelení ceny rozhodujú. Plus silného nakazenia sa v európskych ľavicových a krajne pravicových kruhoch populárnym antiamerikanizmom.
Tomu neodporuje ani štatistika, podľa ktorej cena doteraz najčastejšie putovala do Spojených štátov. Už dlho je to najmä preto, lebo ju dostávali medzinárodné organizácie, ktoré v USA jednoducho sídlia, alebo ľudia, ktorých v očiach udeľovačov idú proti tomu, čo považujú za typickú a odmietanú Ameriku: ľavicoví prezidenti a viceprezidenti Jimmy Carter, Al Gore a naposledy Barack Obama.
Udelenie ceny Únii je logickým pokračovateľom týchto ilúzií a preferencií. I keď Únia sa začala ako kresťanskodemokratický projekt, vyvinula sa v skôr ľavicovú inštitúciu na všenápravu sveta cestou kolektivizácie, regulácie, centralizácie, plánovania a prerozdeľovania.
