Kniha, ktorá zatriasla vedou

Pred päťdesiatimi rokmi vyšla práca Thomasa Kuhna Štruktúra vedeckých revolúcií.

(Zdroj: PROFIMEDIA)

Veda je čudný paradox. Neponúka a nesmie ponúkať definitívne istoty či pravdy. Neprináša ani jasné, sedliackemu rozumu príjemné vysvetlenia sveta.

Hovorí o krútiacej sa planéte vtedy, keď všetci na vlastné oči vidia, že na oblohe sa pohybuje Slnko. Opisuje mikrosvet, ktorý zároveň jestvuje aj nejestvuje či vysvetľuje city ako obyčajné chemické reakcie. A predsa je možno najužitočnejším ľudským vynálezom v dejinách.

Po dlhé roky však veda zabúdala sama na seba. Presnejšie, mnohí vedci zabúdali premýšľať nad procesom, ktorého sú každý deň, v laboratóriu či hvezdárni, nad pracovným stolom či pred tabulou s komplikovanými vzorcami súčasťou.

Akoby sa vedci len málokedy skutočne zaoberali otázkami, ako veda naozaj funguje, teoretickými problémami, ktoré sa ukrývajú v jej pozadí. Zvyčajne sa nepýtali, čo to veda vlastne je a kto definoval kritériá vedeckosti. Niekedy sa dokonca ani nepýtali, čo tými kritériami je.

Pred päťdesiatimi rokmi sa to zmenilo. Veda a jej vlastná ilúzia o sebe samotnej dostala zásadnú ranu, a tú ranu jej nezasadil žiaden filozof či náboženský fanatik. Bol to vedec, fyzik Thomas Samuel Kuhn a jeho kniha Štruktúra vedeckých revolúcií.

Krízy a revolúcie

„Táto esej je správou o projekte, ktorý vznikol takmer pred pätnástimi rokmi,“ píše americký vedec v predslove svojho ani nie dvestrostranového textu. „Vtedy som totiž bol študentom teoretickej fyziky, už na dohľad ukončenia dizertácie. A šťastná účasť na experimentálnom predmete týkajúcom sa fyziky pre nevedcov viedla k môjmu prvému stretnutiu s dejinami vedy.“

Bolo to zvláštne stretnutie. Kuhn predtým o dejinách svojej disciplíny veľa netušil. No veľmi rýchlo si uvedomil, že ak nechceme našich predchodcov označiť za úplných hlupákov – a aspoň niektorí z nich nimi zjavne neboli, nemusí byť chyba v nich. Môže byť v našom chápaní toho, čo je to „veda“ i ako vlastne funguje.

Vtedy tento teoretický fyzik prišiel s radikálnou myšlienkou. Veda vôbec nemusí byť postupným, zdokonaľujúcim sa hromadením vedomostí, zistení a experimentálnych faktov – ako tvrdili predchádzajúci myslitelia. Nemusí byť dokonca ani postupným kráčaním k lepšej budúcnosti.

Čo ak to je skôr svojský proces, ovplyvnený prevládajúcimi náladami vo vedeckej komunite či módou, tichými dohodami, oportunizmom a najrozšírenejšími názormi medzi výskumníkmi a vedcami?

A čo ak sa naše poznanie v skutočnosti vôbec nezväčšuje? Čo ak iba prichádzajú nové poznatky, ktoré stále viac nesúhlasia s dominujúcim výkladom sveta? A až keď táto kríza presiahne istú kritickú hranicu, dôjde k akejsi vedeckej revolúcii – známej zmene prevládajúcej paradigmy?

Vozy a vzducholode

Takéto vysvetlenie fungovania vedy znie na prvý pohľad rozumne. V ovzduší zúriacej postmoderny sa navyše podobné tvrdenia šírili a postupne sa stali populárnymi – aj medzi vedcami. Kuhn navyše nebol žiaden kaviarenský mysliteľ, predsa sám bol vedec. Lenže.

Dovtedy prevládajúca predstava podľa Thomas Kuhna tvrdila zhruba to, že veda je ako voz ťahaný koňmi. Postupom času sa pridávajú malé kúsky, vylepšujú sa jednotlivé súčiastky – až na konci máme pretekársku formulu.

Podľa neho však veda v skutočnosti takto nefunguje. Aj keď na začiatku máme voz so zvieratami, občas sa v dejinách veda premení na vzducholoď, prípadne na nafukovací motorový čln.

Ak by to bolo takto, Kuhn by mal zrejme pravdu. Obzvlášť ak by bola newtonovská mechanika vozom a einsteinovská relativita trebárs tou vzducholoďou. Koniec koncov, všetko sú to dopravné prostriedky.

V skutočnosti však Štruktúra vedeckých revolúcií tvrdí niečo iné: že veda je niekedy voz s koňmi, občas vzducholoď, sem-tam čln a často aj susedov obchodík so zeleninou a ovocím. Veda už nie je dopravným prostriedkom, vedou možno nazvať čokoľvek – ak sa tak ľudia dohodnú.

Kuhn mal v tomto pravdu, ľudia sa naozaj môžu dohodnúť na čomkoľvek. Mýli sa však v tom, ak si myslel, že potom hovoria o tom istom. Vedecká revolúcia (ak vôbec) v dejinách vedy sa totiž v skutočnosti odohrala presne... raz. Keď prišla všeobecná teória relativity.

Len špeciálny prípad

Slovo veda sa vo svojich latinských a gréckych obdobách používa dlho. Problémom je, že tieto označenia sa používajú rôzne, a najmä označujú rôzne veci. Pre Aristotela bola vedou aj metafyzika, v stredoveku to bola napríklad prísna scholastická, v istom zmysle racionálna logika.

Pojem veda a jeho používanie, tak ako ho poznáme dnes, však nemá zmysel pred časmi Galileiho, Newtona či Francisa Bacona. Až vtedy totiž sa nevyhnutnou súčasťou takejto spoločenskej činnosti stali pozorovanie, experiment a matematické zovšeobecnenie.

Veda predtým nebola vedou, aj keď čírou náhodou používala rovnaký výraz na svoje označenie. Keď totiž váš sused volá vedou svoj obchodík a vy tú vašu vzducholoď, nehovoríte o rovnakej veci.

Neplatí ani, že pri vedeckých revolúciách sa mení to, čo je vedecké. To, čo je a čo nie je vedeckým, to, čo je fakt, to, kedy má výpoveď vôbec zmysel, nie je otázkou dohody medzi vedcami ani problémom vedeckej teórie. Vo všeobecnosti je to problém teórií o vede – čo nie je to isté.

V skutočnosti však nevyhnutne neplatí ani myšlienka, že pri zmene paradigmy sa zmenia problémy vedy. Napokon, Einstein dokáže vysvetliť všetko, čo sa predtým naučil Newton a jeho nasledovníci. V skutočnosti je newtonovský systém iba špeciálnym prípadom einsteinovského pre nízke rýchlosti. Stačí sa lepšie pozrieť na vzorce a transformácie v nich.

Zmena paradigmy

Kuhn mal však pravdu v inom. Vedu robia ľudia a tí ľudia, aj keď robievajú ťažko pochopiteľné veci, sú úplne rovnakí ako hocijakí iní ľudia. Niektorí nechcú riskovať nové myšlienky, pretože sa boja šéfa či výsmechu. Ďalší na svoju disciplínu jednoducho nemajú, iní sú vypočítaví prospechári.

No jedným z kritérií budúcej teórie je vždy aj to, že dokáže vysvetliť predchádzajúce pozorovania (experimentálne dáta) a zároveň prinášať odpovede na tie, ktoré stará teória vysvetliť nedokázala.

Thomas Kuhn však pred päťdesiatimi rokmi napísal nesmierne inšpiratívnu knihu. Inšpiratívnu aj tým, že mnohých vedcov prinútila vôbec premýšľať nad činnosťou, ktorú denne vykonávajú. Štruktúra vedeckých revolúcií patrí dnes k najzásadnejším textom dvadsiateho storočia a jej autor k dvojici – spolu s Karlom Raimundom Popperom – najväčších mysliteľov, ktorí nám o fungovaní súčasnej vedy v minulom storočí povedali najviac.

Zábavné pritom je, že väčšina ľudí si ho zrejme pamätá preto, že do slovníka teoretikov, umelcov a všetkých kaviarenských intelektuálov priniesol slovné spojenie „zmena paradigmy“.

Tomáš Prokopčák (1983) je redaktor SME a editor veda.sme.sk.
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 35 082
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 305
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 16 522
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 15 257
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 754
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 386
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 5 042
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 515
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 2 815
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 679

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.

Neprehliadnite tiež

Spojenci (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky)

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Na Krym nejdú nič zisťovať. Odpoveď si nesú v kufri

Marček a spol. sa idú podpísať pod Putinovu verziu udalostí.

Autorská strana Petra Fukatscha

Je futbal vedou? Dúfam, že nie

Futbal je a mal by zostať na 90 percent o emóciách. Napriek všetkému vedátorstvu, ktoré doň preniká.

Kniha týždňa - Fórum

Deti vojny mali menej ceruziek ako pušiek

Nobelistka Alexijevičová vypočula ľudí bez detstva.

Píše Oľga Gyárfášová - Fórum

Nostalgia za mladosťou aj niečím, čo nezažili

Skúmali sme zloženie skupín nostalgikov za minulým režimom.