Rozpačité reakcie nad udelením Nobelovej ceny za mier pre Európsku úniu poukazujú na dve veci – ako málo vieme o jej fungovaní a ako veľmi nám chýba odstup od súčasnej krízy. Cena pre Úniu má totiž hlboký racionálny aj emočný základ.
Odhliadnuc od absurdných výčitiek typu prečo bola cena udelená inštitúcii (stačí si pozrieť zoznam ocenených), treba si v prvom rade položiť zdanlivo jednoduchú otázku – čo je to Európska únia? V zásade existujú dve odpovede – ide o platformu pre (viac či menej záväznú) spoluprácu členských krajín a v niektorých prípadoch o nové mocenské centrum s vlastnými inštitúciami a právomocami.
Prevažuje úspech
Toto rozdelenie je kľúčové pri takmer všetkých výčitkách, ktoré na Úniu smerujú. Nemožno totiž kritizovať Brusel za rozhodnutia, ktoré v skutočnosti prijíma Berlín, Paríž či Bratislava. Únia na Balkáne nezlyhala, ona nemala moc konať. Výrazne však prispieva ku konsolidácii regiónu.
Brusel tiež nevytváral deficity a štátne dlhy. Teda, až doteraz, ako by dodal predseda istej liberálnej strany unisono s inými európskymi extrémistami. Aj keď je pravda, že zlyhal pri kontrole dodržiavania stanovených pravidiel – Maastrichtských kritérií.
