Obvinením čínskych firiem z priemyselnej špionáže americký Kongres nezvyšuje národnú bezpečnosť, ale prihráva domácim firmám dotáciu, na ktorú netreba vynaložiť ani cent od daňových poplatníkov.
Pred tridsiatimi rokmi, keď ešte studená vojna zažívala svoje najlepšie časy, vyletela na západnej Sibíri do vzduchu časť čerstvo postaveného plynového potrubia, ktoré Sovieti budovali medzi mestami Urengoj a Čeľabinsk. Nemala ho zničiť náhodná porucha ani nálož či raketa, ale škodlivý softvér.
Bývalý tajomník amerických leteckých síl Thomas Reed v knihe At the Abyss: An Insider's History of the Cold War tvrdí, že Američania využili záujem Sovietov o ovládací program pre nový plynovod a podstrčili im upravenú verziu. Tá spôsobila v riadiacom systéme chaos, ktorý viedol k najväčšej nenukleárnej detonácii, aká sa kedy dala vidieť z vesmíru. Bolo to v čase, keď o internete a počítačových sieťach počula iba hŕstka vedcov a technologických nadšencov.
Kybernetické rakety dlhého doletu
Ak dokázali Američania v roku 1982 zlikvidovať na dnešné pomery jednoduchým počítačovým programom plynové potrubie na Sibíri, nie je ťažké predstaviť si, aké škody sa potenciálne dajú kybernetickými útokmi na diaľku narobiť dnes.
Príkladov je viac, no azda najznámejším novodobým vypustením „kybernetickej rakety dlhého doletu“ je počítačový červ Stuxnet, ktorým sa USA v spolupráci s Izraelom podarilo pred dvomi rokmi infikovať systémy v iránskom jadrovom komplexe Natanz a poškodiť viaceré centrifúgy na obohacovanie uránu.
Možnosti kyberútokov sú lákavé a hrozby naopak naháňajú strach, ak pomaly všetky veci majú v sebe nejaký softvér a minimálne občas, ak nie stále, komunikujú cez sieť.
Keďže Američania sami kybernetické zbrane využívajú, dobre poznajú aj ich potenciálne hrozby pre národnú bezpečnosť.
