Týždeň, v ktorom sa postupne dozvedáme o Nobelových cenách, je pre publicistov požehnaným časom. Do sýtosti môžu glosovať rozhodnutie výboru, vyjadrovať sklamanie alebo nadšenie v súlade so svojimi preferenciami.
Do fyziky a chémie našťastie vidí málokto, a tak komentátorom zostávajú oči pre plač nad cenou za literatúru a mier. Tohtoročný knižný nobelovec Mo Jen je málo disidentský a Európska únia je vraj zdiskreditovaná. Český prezident sa neostýchal označiť rozhodnutie výboru za škandál a žart. Zaslúži si Nobelova cena takéto vášne?
Referenčná kniha, ktorá sumarizuje všetky literárne, divadelné a filmové ceny (Award, Honors and Prizes) vyšla v Spojených štátoch najnovšie v dvoch zväzkoch hrubých ako telefónny zoznam. Ocenenia sa stihli stať celosvetovým priemyslom, preto je užitočné ceny vnímať ako marketingové posolstvá s obmedzenou dôležitosťou.
Nobelovej cene musíme uznať jedno. Bola na začiatku novodobej „cenománie“. Spustila lavínu ďalších cien, ktoré sa z periférie diania dostali do stredu záujmu všetkých, ktorí sa angažujú v danej oblasti.
Škandál cene pomáha
Ceny spájajú široké spektrum hráčov – umelcov, kritikov, sponzorov, spotrebiteľov a vydavateľov. Každému z nich prinášajú možnosť realizovať sa. Akýkoľvek škandál cene neubližuje. Naopak, vnáša do jej fungovania potrebnú iskru. Skutočným zmyslom nemusí byť výber toho najlepšieho, ale oživenie diskusie a vyvolanie polemík.
Nevyspytateľnosť výboru, ktorý rozhoduje, je najlepšou reklamou. Nad cenou sa vznáša opar tajomnosti a nepredvídateľnosti. Spôsobuje, že agentúry čakajú na verdikt podobne ako na výsledok futbalového derby v Londýne. Prestíž (napríklad v literatúre) sa stala globalizovanou menou podobne ako iné komodity svetového obchodu. Vzniká niečo na spôsob „world literatúry“, ktorá je odlišná od toho najlepšieho v jednotlivých národných kultúrach.
