Prezident Únie Van Rompuy mal výnimočne pravdu s návrhom, aby si do Osla prišlo prevziať Nobelovu cenu udelenú Únii všetkých 27 prezidentov a premiérov (panovníkov, panovníčok, kancelárov atď.) členských štátov.
Tí, čo v Únii naozaj rozhodujú, sú stále vrcholní politici jednotlivých štátov a nie euroúradníci ako Rompuy, predseda Európskej komisie Barroso či predseda europarlamentu Schulz.
Teda aspoň niektorí z národných politikov. Kancelárka Merkelová či francúzsky prezident Hollande majú na dianie v Únii každý jednotlivo väčší vplyv a v očiach zvyšku sveta názor Únie reprezentujú viac než Rompuy, Barroso a Schulz dohromady.
Samozrejme, preberanie nakoniec zostane na tých úradníkoch, ak by ich na oslave zatienila Merkelová, bolo by príliš zjavné, že je Únia v mnohom skôr fikciou a cena pre najväčšiu byrokraciu a najväčšie politické pieskovisko na svete by bola definitívne na popukanie. (Rompuy by si mimochodom Nobelovu cenu naozaj zaslúžil, ale za fyziku pre vynález optického princípu, pomocou ktorého sa dokázal stať skoro úplne neviditeľným.)
