FÓRUM

Neokázalá, no výpravná vecnosť

KNIHA TÝŽDŇA / ERNA MASAROVIČOVÁ

Erna Masarovičová si dobrovoľne vybrala slobodnú pozíciu „tej z okraja“

„Byť sochárkou je ešte vždy považované za čosi zvláštne a preto si táto profesia vyžaduje tvorkyňu dostatočne arogantnú a ambicióznu,“ napísala filozofka Júlia Kristeva k oneskorenému doceneniu sochárky Louise Bourgeoisovej. V nedávno vydanej knihe o Erne Masarovičovej (1926 - 2008) historička umenia Ľuba Belohradská hovorí vlastne to isté, keď sochárkinu plachosť a introvertnosť považuje za príčiny jej postávania na okraji slovenskej sochárskej scény, tradične meranej výkonmi mužských kolegov.

V polovici 50. rokov zo sochárskych ateliérov len nedávno založenej Vysokej školy výtvarných umení vyšli prvé jej tri absolventky: Alina Ferdinandy, Klára Pataki a Erna Masarovičová. Študovali v čase, keď strnulý akademický realizmus bol povýšený na kánon socialistického realizmu a heroizmus s monumentalitou šiel ruka v ruke s ideou „veľkej sochy“, hrdinského to výkonu umelca-služobníka. Preangažovaná doba práve sochárom ponúkala proletárske, bojové a folklórne témy, s ktorými sa bolo treba hrdinsky popasovať.

Únikové cesty pred ideológiou

Dnes nevieme, čo stálo za sochárkiným rozhodnutím, či ženská intuícia realistky, či povaha experimentátorky nepodľahnúť spoločensky lákavým pokušeniam prvoplánovej sochárčiny. A tak, aj keď sa jej prvé umelecké kroky spájajú s kritickými 50. rokmi, nenápadne a prezieravo smerovala k iným sochárskym métam a snom, než k ideologicky predpísaným polohám. Únikové cesty hľadala v neušľachtilých materiáloch ako železo a oceľ, či ľahko taviteľných ako cín a olovo, spracovateľných aj v sochárkinej kuchyni.

Pravdepodobne nielen pre rodové obmedzenie, ale najmä pre triezve zásady sa ani len nepokúšala preniknúť medzi „majstrov“ vtedajšieho monumentálneho pomníkového sochárstva. Neskôr, na začiatku 60. rokov ako„žena od sporáka“ sa takto vyhla aj oživovaniu národných mýtov svojich generačných vrstovníkov zo skupiny Mikuláša Galandu a držala sa aj bokom od formálnych experimentov vtedy módnej štrukturálnej abstrakcie videnej na výstavách bratislavských Konfrontácií.

Svoju dobrovoľne slobodnú pozíciu „tej druhej“ alebo „tej z okraja“ si vybrala sama. Veď či už jej zvieracie sochy ako formálne hry s animálnym motívom, či sochárske torzá ako existenciálne esencie telesnosti neboli a nemohli byť vyzdvihovanými témami vtedajšej marxistickej kunsthistórie. Našťastie zachované svedectvo jej sôch dnes jasne hovorí, že tieto „nenápadné“ témy ju priviedli k nekonvenčným sochárskym polohám, novým materiálom či technologickým postupom. Nikdy nerobila rozdiely medzi veľkými a menšími realizáciami, medzi vážnou témou a len akoby ľahším hraním.

A tak postupné akceptovanie drobnej plastiky a najmä sochárskeho šperku na slovenskej výtvarnej scéne70. a80. rokov je predovšetkým aj jej zásluhou. Ak neprehliadneme jej sochy zo zváranej ocele a železa, charakteristické vykrajovanými a zváranými prvkami z kovových plátov, ktoré vecne a bez zbytočných gest nechali vyniknúť vlastnostiam konkrétneho materiálu, tak stopa tejto sochárky by sa nemala vtesnať len do niekoľkých poznámok na okraj moderného sochárstva.

Nový obraz sochárky

Erna Masarovičová zomrela v roku 2008. V jej bývalom ateliéri a dome na Gorazdovej ulici v Bratislave, v ktorom pracovala a žila takmer počas celého života, sa od roku 2009 z iniciatívy jej dcéry sochárky a scénografky Kataríny Kissoczyovej koná medzinárodné výtvarné sympózium Hommage à Erna Masarovičová. Autentické prostredie ateliéru sa takto každý rok na konci leta stáva miestom, kde opäť vznikajú nové umelecké diela, ktoré reagujú nielen na atmosféru miesta, ale aj na stále prítomnú auru nezabudnuteľnej sochárky.

Po Erne Masarovičovej zostali desiatky väčších i komornejších sôch, stovky drobných plastík a autorských šperkov. Aj keď viaceré z nich, i keď v menších mierkach, sú neprehliadnuteľnými objektmi v dejinách slovenského sochárstva, autorke akoby nemal kto ponúknuť stoličku v panteóne slovenského sochárstva. Možno tým prvým pokusom je aj jej monografia, ktorá nechce byť nič viac ako len dôslednou rekapituláciou jej tvorby. A práve takto „skromne“ postavený zámer necháva vyniknúť neokázalej a zároveň výpravnej vecnosti dôkazového materiálu. Ľuba Belohradská, autorka jednej zo štúdií, zvolila rozprávanie, v ktorom nesledovala tradičnú mužskú líniu sochárskych dejín, ale nasvietením na doteraz prehliadané súvislosti vystavala nový obraz sochárky, nenápadne rušiacej dobové a rodové stereotypy.

Objaviteľský zážitok pri listovaní knihy ponúkajú aj fotografie autorkiných sôch, citlivo nasnímaných fotografmi Kamilom Vargom a Mirom Švolíkom. A vôbec, vďaka réžii sochárkinej dcéry Kataríny Kissoczyovej a koncepcii grafickej dizajnérky Zuzany Chmelovej sa táto kniha stala umeleckým činom, ktorý je zároveň potvrdením obľúbeného bonmotu Jozefa Jankoviča o tom, že na Slovensku prežijú len tí umelci, ktorí majú deti. Pretože neraz sú to len ony, ktoré nedovolia umelcovi „zomrieť“.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  6. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  7. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...
  2. Virtuálne sídlo v Bratislave
  3. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  4. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  6. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  7. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  8. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  9. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  10. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 596
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 991
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 492
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 753
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 269
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 602
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 7 613
  8. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 328
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 518
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 967

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kde sa vzala treska, vyprážaný syr a omáčka uho

Ako vznikli ikonické pokrmy socializmu.

DOMOV

Šéf Reportérov: Otázky na Kočnera podráždili Fica aj Sulíka

Nebojím sa žalôb, tvrdí šéf Reportérov RTVS Vincent Štofaník.

Píše Roman Jančiga - Fórum

Kým sme boli pred sto rokmi

Rómovia nám najlepšie ukazujú našu minulosť v Uhorsku.

Píše Petr Kocina

Podvody so záverečnými prácami sa vymkli kontrole

Kauza Dankovej práce je takou hanbou, pri ktorej sa ťažko hľadajú paralely.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Zuzany Kepplovej

A čo máme s týmto urobiť? Pýta sa privolaná hliadka

Dobrý úmysel zapísaný v zákone je nám nič platný.

Komentár Petra Schutza

Volanie, aby sa proti Saudom postupovalo dôsledne, je na mieste

Trump ukázal ďalší autoportrét.

Autorská strana Michaely Terenzani

Keď Slovák kandidoval v meste Brusel

Aj naši cudzinci sa po Henrym Acordovi zaujímajú o komunálne voľby.

Javorový list Toma Nicholsona

Vďaka legalizácii marihuany mám novú strechu

Nelegálni predajcovia si hľadajú prácu.

Dnes píše Svetlana Žuchová

Realita je pre ženy dostatočne dystopická

Keď opíšeme útlak mužov, zrazu je to námet na desivú beletriu.