Slovenské banky určite netúžia po tom, aby živili predstavu, že sú nedotknuteľné a akokoľvek sa budú ku klientom správať, prejde im to. Veď kto by už chcel vyzerať ako protekčná pijavica. Dobrá otázka potom je, prečo systematicky a suverénne dávajú zámienky na to, aby ich klienti nenávideli.
Nie je nič neslušné na tom, že si banky pýtajú za svoje služby aj poplatky a odmenu si neúčtujú len v úroku. Mnoho iných služieb nakupujeme s tým, že konečná cena sa tvorí z rôznych parametrov a neuráža nás to.
Normálne je aj to, že nám banky v reklamách ukazujú na produktoch len to, čo sa im práve hodí (žiadny poplatok, supernízky úrok, rýchle vybavenie úveru). O reklame sa už predsa učíme aj v škole. Ak by to tu končilo, bol by to dôstojný biznis, kde jeden núka a druhý nemusí zobrať.
Nedôstojné to začína byť v situácii, keď banky trvajú aj na praktikách, ktoré verejná mienka alebo platné zákony označili za neprípustné.
