Súkromné poisťovne môžu zdravotníctvo tunelovať aj zefektívňovať. Podľa toho, čo im dovolíte.
Ste presvedčení, že súkromné poisťovne dávajú lekárom málo peňazí, lebo si berú na zisk, a štátna VšZP viac? Potom vás prekvapí, že viac peňazí za svojich pacientov dnes platia ambulanciám a nemocniciam práve Dôvera a Union.
Pritom ešte pred dvoma, troma rokmi to bolo naopak. To je len krátka ukážka na začiatok úvahy o poisťovniach, aby bolo hneď jasné, že svet nie je jednoduchý.
Ako parazitovali
Samozrejme, súkromné poisťovne nie sú dobré víly, ktoré sa presťahovali z lesa do open-space kancelárií. Pre peniaze urobia bársčo.
Stačí sa pozrieť na záhadné masové prepoisťovania v rómskych osadách každý rok koncom leta. Osadníci sú pre zdravotné poisťovne lukratívni, lebo štát za nich platí poistenie, ale oni k lekárovi veľmi nechodia.
No súkromné zdravotné poisťovne majú toho na svedomí oveľa viac. Obe, najmä Dôvera, celé roky profitovali z toho, že mali mladších a zdravších poistencov ako štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Poisťovne si to čiastočne kompenzovali, časť svojich príjmov museli súkromné posielať do štátnej. No presnejšie prepočty, ktoré sa začali robiť až minulý rok, ukázali, že prispievali oveľa menej, ako by mali.
Filozofia zdravotného poistenia je u nás totiž taká, že ak má poisťovňa veľa chorých, teda drahých pacientov, nemala by na to doplácať a ostatné by sa jej na nich mali poskladať.
Dôvera a Union dostávali celé roky peniaze na úkor všetkých pacientov. Išlo približne o tridsať, štyridsať miliónov eur ročne. Dnes je nový systém s novými vzorcami na svete a Dôvera s Unionom každý mesiac posielajú do VšZP viac peňazí ako predtým.
Aby sme boli spravodliví, VšZP bývala čiernou dierou. Keby bola efektívna aspoň ako súkromné poisťovne, ušetrila by ešte väčšie peniaze. Čo sa stane, ak sa poisťovne zlúčia?
Malý, neistý a ďaleký zisk
Ak by vláde rovno zostali aj všetky zdroje, ktoré si súkromné poisťovne vyplácajú ako zisk a na prevádzku, zdravotníctvo by získalo niekoľko desiatok, eventuálne niečo vyše sto miliónov eur ročne.
Na porovnanie, výdavky na zdravotníctvo sú asi 5,5 miliardy. Už desať rokov pritom zvyšujeme rozpočet pre zdravotníctvo každý rok o viac ako tristo miliónov eur, priemerne. A to ešte treba rátať aj s nákladmi na odkúpenie či vyvlastnenie. Len kým sa splatia tieto náklady, ubehnú dlhé roky.
Ak by aj všetko vyšlo ideálne a tak, ako si prepočítala vláda (skúsenosť nás učí, že takéto prepočty sú vždy príliš optimistické), efekt zo zrušenia poisťovní je ďaleký, neveľký a neistý. Zavedenie jednej poisťovne však môže náklady za zdravotníctvo aj zvýšiť. O tom neskôr.
V čom je problém
Ak sa porovnáme s inými krajinami, napríklad aj s Českom, tak naše zdravotníctvo je výrazne neefektívnejšie. Za tie isté peniaze možno mať oveľa lepšie zdravotníctvo.
Dva nedávne odhady (MMF a OECD) hovoria, že na zdravotníctvo vynakladáme až dve tretiny zdrojov zbytočne, teda v systéme sa stratia viac ako tri miliardy. Tridsaťnásobok toho, čo si vláda myslí, že získa, keď zlúči poisťovne. Ak by sme neboli ideálnou, ale priemernou krajinou spomedzi tých, ktoré sa sledovali, stále by sme ročne mali ušetriť plusmínus miliardu.
Nebolo to tak vždy.