Doping, gény, technológie. To všetko mení podobu športu. Existujú len tri možnosti, ako s neprirodzeným zvýhodnením bojovať: zakázať, regulovať alebo povoliť úplne.
Eero Mäntyranta je bežec na lyžiach. V šesťdesiatych rokoch získal tri olympijské zlaté medaily, niekoľkokrát sa stal majstrom sveta. Viac než športovými úspechmi je však fínsky reprezentant Mäntyranta výnimočný inak. Pravdupovediac tým, že je naozaj výnimočný.
Fínsky bežec na lyžiach je v skutočnosti „mutant“. Vo svojej DNA má drobnú zmenu, ktorá umožnila, že jeho receptory sú náchylnejšie na ľudský hormón erytropoetín – neslávne známe EPO. Pracujú jednoducho podstatne efektívnejšie, čo športovcovi dávalo výraznú výhodu nad jeho konkurentmi.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Alebo inak: jestvujú deti z dobrých rodín, ktoré majú iné štartovacie podmienky. Atléti, čo mali šťastie na šikovných trénerov, reprezentanti, ktorých krajiny zabezpečili všetok potrebný servis. A, samozrejme, ľudia vymykajúci sa priemeru napríklad s výhodnejšími pomermi tela či drobnými zmenami v génoch.
Je šport fér?
Pred takmer dvetisíc rokmi staroveký lekár Galén radil Rimanom, aby jedli isté bylinky, hríby a surové vajíčka. V časoch, keď sa (tiež) bral šport smrteľne vážne, bola dobrá akákoľvek výhoda oproti súperom.
Dnes sa toho veľa nezmenilo. Trhanie byliniek však nahradili krvné transfúzie, steroidy a hormóny hríby a surové vajíčka génová terapia, o ktorej sa radšej príliš nehovorí. Princíp však zostal rovnaký.
Hľadanie výhody oproti súperom je staré rovnako ako šport a v skutočnosti sa menia iba metódy a pravidlá, ktoré sa športovci či ich tímy snažia obchádzať. Samozrejme, nie všetci a nie vždy, ale pred väčšími športovými udalosťami sú už pravidelným folklórom rôzne vyhlásenia antidopingových komisií o tom, ako to bude tentoraz inak.
Pritom v prípade boja s dopingom máme v skutočnosti len tri možnosti. Akékoľvek neprirodzené zvýhodňovanie úplne zakázať, čiastočne regulovať alebo ho povoliť úplne.
Povoliť alebo zakázať
Prvá možnosť vyzerá aj po letmom pohľade absurdne. Je jasné, že keby sme to nechali len na prírodu a zakázali užívanie čohokoľvek, stále nám zostanú vrodené zvýhodnenia. Zostane aj problém so športovými podmienkami, ktoré nemávame rovnaké. Pri prísne racionálnom prístupe by sme museli zakázať nielen všetky doplnky stravy, ale trebárs aj počítačové modelovanie pohybu športovcov či v prípade cyklistov experimenty vo veterných tuneloch.
Ak čosi z toho povolíme, je to už len krok k rôznym chemickým látkam a rozširujúcemu sa zoznamu povolených a nepovolených zlúčenín. Čo je v skutočnosti iba druhý spôsob riešenia problému s dopingom – a to sa ani nechcime púšťať do debaty, kto má vôbec autoritu hovoriť iným ľuďom, čo si majú robiť so svojimi telami.
Môžeme dokonca tvrdiť, že povolíme všetko, čo športovcom zo zdravotného hľadiska neuškodí – no v skutočnosti nevyriešime podstatu problému. Že sa napokon vždy nájde ktosi, kto zariskuje. Obzvlášť, ak pokrok vo vede a technológiách v skutočnosti znamená zároveň pokrok v podvádzaní.
Šport 2.0
Logicky najudržateľnejším – a zároveň pre väčšinu ľudí zrejme eticky neprijateľným by tak bol posledný prístup: nech si teda berie a robí ktokoľvek (dospelý) čokoľvek. A cynik by dodal, že oni to už aj tak niektorí robia.
Problémom totiž nie sú len športovci, ktorí chcú vyhrávať. Skutočným problémom sme my ľudia na tribúnach, ktorí chceme, aby vyhrávali. Chceme vidieť príbehy, zažívať tie vyhrotené emócie a sledovať rekordy. Oni nám to v princípe iba umožňujú.
Vo svete, kde technológie a výskum napredujú tak rýchlo ako dnes, v skutočnosti antidopingová snaha už prehrala. A aj inžinieri občas pripomenú, že pri dnešných technológiách zlepšujúcich výkony ľudí by možno mohli vzniknúť úplne nové športové disciplíny.
Možno je jednoducho najvyšší čas začať uvažovať nad novou budúcnosťou športu. Napokon, Pistorius už je jej prvým krokom.
Diváci tretej debaty amerických prezidentských kandidátov prisúdili víťazstvo Obamovi a ani sa im nemožno čudovať, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Aký malý má byť miništát? pýta sa Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Ak Pollák uspeje, málokto mu bude vyčítať, že si pomohol cudzími nápadmi, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz