"V učení to býva to isté ako všade inde: len čo prestaneme pristupovať ku každému prípadu osobitne, začneme hľadať pomocnú ruku správnej smernice, ochranu zodpovednej autority, záruku predpisov, prázdne ideologické tlačivo, všetko, čo nás môže naviesť správnym smerom a ochrániť. Potom sa už usadíme v istotách, ktorými nič nepohne, ani keď nám skúsenosti každý deň hovoria niečo úplne iné."
Tak píše v knihe Trápenia so školou francúzsky spisovateľ, bývalý zlý žiak a dobrý učiteľ Daniel Pennac. Pennac bol dvadsaťpäť rokov učiteľom na gymnáziu a žiakov učil gramatiku zvláštnymi metódami. Občas diktáty nediktoval sám, diktovali si ich sami žiaci, šiestaci opravovali diktáty gymnazistom a každý týždeň sa učili – a on spolu s nimi – jeden text naspamäť, i keď to nebolo v osnovách.
