Nikdy nebol spor o tom, či sa dá vyrobiť použiteľné palivo zo vzduchu a vody. Len sa nevedelo, kedy bude takýto proces lacnejší než klasická ťažba ropy a jej úprava v rafinériách. Ten deň ešte nenastal, ale možno sa blíži.
Stockton-on-Tees, mesto na severovýchode Anglicka bolo doteraz známe iba tým, že v ňom boli v roku 1822 vyrobené a položené prvé železničné koľaje, po ktorých o tri roky neskôr prešiel úplne prvý vlak. Lenže jedného dňa môže byť slávne aj vďaka ďalšiemu objavu súvisiacemu s dopravou: miestna firma Air Fuel Synthesis práve vyrobila benzín zo vzduchu a vody.
Nie je ho veľa – päť litrov za dva mesiace – lenže Peter Harrison, výkonný riaditeľ spoločnosti, verí, že do dvoch rokov postavia väčšiu továreň schopnú vyrobiť tonu za deň. Dosiahnutie kapacity bežných rafinérií predpokladá do pätnástich rokov.
„Zo vzduchu sme získali oxid uhličitý, z vody vodík a z nich sme vyrobili benzín,“ povedal Harrison na tlačovej konferencii v Londýne. Keďže množstvo oxidu uhličitého, ktoré vznikne spaľovaním takéhoto paliva, je rovnaké ako množstvo odobrané zo vzduchu počas výroby, ide o uhlíkovo neutrálne palivo. Samozrejme, len za predpokladu, že elektrina použitá pri výrobe pochádza z obnoviteľných zdrojov.
Opatrný optimizmus
Nečudo, že ľudia s obavami z globálneho otepľovania sú nadšení – ale mali by sa tešiť pomaly. Otázka nikdy neznela, či sa dá vyrobiť palivo zo vzduchu a z vody, ale koľko to bude stáť v porovnaní s pumpovaním ropy spod zeme a jej rafináciou.
Odpoveď v minulosti bola: oveľa viac. Získavanie vodíka z molekúl vody je náročné na energiu a tým aj drahé. Oxid uhličitý je ľahko dostupný ako vedľajší produkt spaľovania uhlia a ropy, ale takéto využívanie CO2 ako zásobárne na výrobu umelého paliva len o niekoľko dní či mesiacov odkladá chvíľu, keď sa dostane do atmosféry.
Ak sa chcete dopracovať ku skutočne uhlíkovo neutrálnemu palivu, potom musíte odoberať oxid uhličitý priamo zo vzduchu. Klaus Lackner z Kolumbijskej univerzity a David Keith z Univerzity v Calgary zostrojili prototypy prístrojov, ktoré to dokážu, ale len za cenu 600 dolárov za tonu.
Je to príliš veľa, ale ako upozorňuje Lackner, cena každej novej technológie rýchlo klesá v okamihu, keď sa začne bežne využívať. A aj cena, za ktorú sa dá získať vodík z vody, môže dramaticky klesnúť. Daniel Nocera z Massachusettského inštitútu vyvinul katalyzátor z kobaltu, ktorý dokáže štiepiť vodu pri izbovej teplote.
Peter Harrison je v súvislosti so súčasnými nákladmi na výrobu litra paliva tajnostkársky. Ale ako povedal v rozhovore pre The Independent: „Sme na trhu, kde môžu ceny fosílnych palív iba rásť. V istom okamihu sa naše palivo stane lacnejším.“
David Keith to vidí rovnako: „Predáte palivo, oni ho spália a vypustia uhlík do ovzdušia, ale potom znovu odoberiete rovnaké množstvo uhlíka a predáte im ho znovu. To je obchodný model, ktorý teoreticky môže zatriasť globálnym trhom v doprave, čo je najťažšie riešiteľná časť klimatického problému.“
Na benzín vyrobený zo vzduchu sa prišli pozrieť aj z BBC. Pozrite si reportáž britskej televízie (v angličtine).
O dvadsaťpäť rokov
Harrisonov proces možno napokon trh neovládne. Možno sa ujme lacnejšie riešenie využívajúce zelené riasy, z ktorých sa tiež dá získať palivo (Exxon-Mobil minie sto miliónov dolárov za rok na výskum tohto riešenia). Ktorýkoľvek prístup zvíťazí, palivo, ktoré budeme používať o 25 rokov, pravdepodobne nebude pochádzať zo zeme.
Celé odvetvie zamestnávajúce milióny ľudí, rozpočty krajín a vojenské plány svetových mocností vychádzajú z predpokladu, že sa to nikdy nestane. Samozrejme, že stane. Tlak na zmenšovanie emisií skleníkových plynov bude so zvyšujúcou sa teplotou čoraz väčší a túžba po „energetickej bezpečnosti“ bude s rastúcimi cenami ropy rásť tiež.
Na konci 19. storočia stále nebolo zrejmé, či nové „kočiare bez koní“ budú nakoniec poháňané benzínom, parou, alebo elektrinou. Ale ľuďom so základným zmyslom pre pochopenie vzťahu medzi technológiami a trhmi už bolo jasné, že dni drožiek ťahaných koňmi sú preč a predvídaví investori začali vyberať svoje peniaze zo staromódnych kočiarov.
(Autor je britský publicista)
