Pozrite sa na tento obrázok. To je môj milovaný bicykel. Je to „eska“ zo sedemdesiatych rokov. Máme také dve. Jedna sa zachovala z čias, keď sa na nej moja manželka ako malá tínedžerka preháňala s kamarátkou po sídlisku takmer každý deň. A v rodine bola ešte jedna. Obe sme mali dlho odstavené v zabudnutom kúte garáže.
Vlani sme si kúpili nové bicykle, na staré esky sa celkom zabudlo. No toto leto sme v garáži upratovali a moja žena navrhla, nech staré bicykle niekomu darujeme alebo dáme do zberu železa. Najprv som súhlasil, ale keď som ich vytiahol a poobzeral – zmenil som názor. Uvedomil som si, že skladacia eska je veľmi milý a praktický bicykel. Podobné máme aj v Japonsku, ale tam majú väčšinou oveľa menšie kolesá.
Eska je veľmi jednoduchá, ale hodnotná. Rozhodol som sa, že naše dva staré bicyklíky opravím. Najprv som ich do poslednej skrutky rozobral. Vyčistil som súčiastky a kostry nanovo nafarbil. Moja žena si želala zachovať na svojej eske zelenú farbu ako spomienku na detstvo. Druhú som nastriekal na čierno.
Vynoril sa však problém s náhradnými súčiastkami. Vymeniť staré sedadlá, pedále a ďalšie drobnosti za nové nebolo ťažké. No zohnať prednú vidlicu rovnakej veľkosti, ako je tá dnes už historická, sa mi nepodarilo v žiadnom novodobom obchode. Možno by som sa mohol po náhradných súčiastkach poobzerať v bazároch. Zatiaľ som teda zreparoval iba jednu esku.
Mojím snom je opraviť obe, potom si ich poskladané naložíme do auta a vyberieme sa na výlet. Úžasné by to mohlo byť napríklad v centre Viedne. Auto zaparkujeme na okraji mesta a do centra sa odvezieme na našich dvojkolesových veteránoch. V centre Viedne sú všade chodníky pre cyklistov, priechody aj svetelná signalizácia. Faktom je, že sa už vonku riadne ochladilo, takže tento výlet určite odložíme až na najbližšiu jar.
