Sedím v bare Vesuvio. Keď som vyrazila večer do ulíc San Francisca, myslela som si, že si idem niekde dať teplú večeru. Po celom dni pri oceáne si ju človek zaslúži. Ale keď som vyšla pred hotel, mesto ma schmatlo za golier a začalo opäť raz vláčiť ulicami. Hmla robí svoje. Mrakodrapy stratili zopár poschodí, odspodu či odvrchu, ako ktoré. Vždy, keď som vyšla z hotela, ponárala som sa do iného mesta. A raz som sa cítila ako v Paríži, inokedy ako v Taliansku. To sú celí Európania. Najkrajšie mesto si postavili v Amerike. Ale je mi jasné. Vďaka Amerike.
Kto by večeral, keď si namiesto toho môže kúpiť knihy? A tak sa zastavujem v City Light Books a kupujem Howl on Trial (The Battle for Free Expression) (Vytie na súde, Zápas o slobodu vyjadrovania). A oproti je Vesuvio, sedím tu už vari desať minút a začínam mať pocit, že čašníčka nestíha. V jednej ruke podnos plný koktailových pohárov, druhou utiera čosi rozliate na podlahe.
