Zemeguľa naklonila Európu do chladu a tmy, listy sa začerveneli a padajú, hrozno si vinohradníci obrali, kukurica je už iba pre svine, burčiak búri a pritom mi priateľ vysvetľuje, ako to s nami vlastne je: Na tejto planéte sme iba na rekreácii z raja. Občas je i v raji otupno a tých, ktorí sa nudia, pošlú sem na zem oddýchnuť si, zrekreovať sa. Aká rekreácia, namietam. Pravdivé klamstvá politikov, nielen slovenských, hádky i v rodinách, vojny, hlad, domáce úlohy školákov, čistenie topánok, vysávanie bytu, neustále nákupy, odsudzovanie tých, ktorí nepredpovedali zemetrasenie, zachraňovanie Grécka, napríklad, ktoré tu bolo už predtým, ako si vymyslel tvoj systém z raja na zem a späť a spovedania sa z nedobrých skutkov. Je to rekreácia z raja?
Ako každý amatérsky filozof, i môj partner mal pozoruhodne premyslenú teóriu, ak nie hypotézu.
- No a čo? Nepočul si ešte o dobrodružných dovolenkách a vôbec, i cez dovolenku môžeš dostať hnačku, s tým treba počítať.
- Ale, ako sme sa dostali sem?
- Iste nie ako ten, ktorého návrat na zem sponzorovala slopanica, ktorú svet nepotrebuje. Skokom takmer z vesmíru sa chcel znovuzrodiť, ale pri hranici rýchlosti zvuku ho to poriadne vykrúcalo, ako v odstredivke, do ktorej ani mača nemáš dať. Škoda o tom hovoriť, nás sem poslali inak a s iným poslaním.