Na obchody, pri ktorých vedia šikovní finančníci zarobiť milióny za jeden deň bez toho, aby sa postavili od počítača, si čínski štátni manažéri musia nechať zájsť chuť. Po niekoľkých zlých pokusoch to za nich robí jedna štátna inštitúcia.
O slovenských komunistoch, socialistoch a aj kapitalistoch vieme, že si najčastejšie nominujú vlastných sponzorov a kamošov a ešte na nich ani nedávajú dosť pozor. Toky peňazí od štátneho k straníckemu si ešte postrážiť vedia, ale riadenie firmy býva väčšinou na okraji ich záujmu, teda pokiaľ sa masovo neprepúšťa, nekradne alebo nezdražuje.
A tak sa stalo, že sa naša železničná spoločnosť v návale býčej atmosféry z Wall Street rozhodla okúsiť tenký ľad derivátových obchodov. Keď teraz po rokoch jej manažéri obhajujú straty, ktoré narobili, chce sa uveriť, že to mohli myslieť dobre. Keby svietilo slnko, mohli na špekuláciách aj zarobiť a v roku 2006 ozaj nikto netušil, že onedlho príde búrka, akú svetová ekonomika nezažila od veľkej hospodárskej krízy. Z nádejných obchodov, ktorými len chceli ochrániť svoje úrokové náklady, sa stali ťažkotonážne míny tikajúce a búchajúce naprieč niekoľkými volebnými obdobiami.
Nech aj pripustíme, že finanční šéfovia železníc neboli novodobými Duckými, finančné dôsledky ich operácií sú porovnateľné so slávnymi zmenkami. Ešte ani poriadne nezačali zverejňovať škody a už sme pri čísle jedenásť miliónov eur. Ďalšie desiatky miliónov môžu číhať v účtovných knihách, ktoré si zatiaľ nechávajú pre seba.
Na debatu, či sa štátny manažér má, alebo nemá púšťať do rizikových obchodov, je už teda v tomto prípade trochu neskoro. Pre všetky nasledujúce prípady by sa mohli uplatniť dve zásady. Prvá je, že vôbec vzniknú nejaké zásady. Nech sa do nich štátny manažér môže pozrieť, kým podpíše zmluvu o úrokovom swape. Druhá je zásada zodpovednosti. Nezakazujme automaticky riaditeľom uzatvárať obchody v dobrej viere, že na nich štát získa, ale nech sú výsledky tých obchodov potom ich vysvedčením. To by sme vlastne museli súčasné vedenie železníc vyhnať a nie počúvať ich sorry, netušili sme, čo sa udeje.
