Jörg Haider sa vrátil. Nevypočitateľná šedá eminencia rakúskych ultrapravicových slobodných (FPÖ) nedodržala, čo tak vehementne sľubovala. Hajtman opustil svoje Korutánsko a triumfálne sa vrátil do vysokej politiky. Revolúcia, ktorú v strane rozpútal, však môže čochvíľa začať požierať vlastné deti - a Haider bude prvý.
Scenár bol sprvu čitateľný. Haider si našiel zámienku (odloženú daňovú reformu) a rozpútal boj so svojou nástupkyňou v strane a populárnou vicekancelárkou vo vláde Susanne Riessovou-Passerovou. Na udobrenie ponúkol kompromis, ktorý nemohla prijať. Donútil ju odstúpiť. Ľudovecký kancelár Schüssel, ktorý šiel v posledných voľbách cez mŕtvoly, len aby sa kancelárom stal, bez váhania vypísal nové voľby. A Haider, ktorý vyhral vnútrostranícku bitku s Riessovou-Passerovou, začal prehrávať vojnu. Strana sa údajne začína rozpadávať, po straníckej šéfke odstupujú ďalší funkcionári, rozpadávajú sa stranícke organizácie.
Sám Haider v televízii nezvyčajne sebakriticky hovoril o vlastnej prehre. Pochoval dielo, ktoré stvoril. Položil vládu, ktorú vytvoril. A nie je vraj vhodným kandidátom na šéfa strany.
Zázraky sa dvakrát nestávajú. Opätovný vstup slobodných do vlády je viac ako nepravdepodobný. Dva a pol roka po vzniku experimentálnej koalície ľudovcov a slobodných, ktorá prerušila 30-ročnú šnúru vládnutia sociálnych demokratov, sa z haiderovcov stala nedôveryhodná strana. Rakúsko, nech to dnes znie akokoľvek neuveriteľne, našlo recept na ultrapravicové strany. Treba ich posadiť do vlády. Haider ukázal, že zodpovednosť mu je cudzia. Nevie vládnuť, iba kritizovať.
