Možno to platí aj o dvoch očiach, ak ide o čítanie dennej tlače a množstva diel súčasných autorov.
Napriek tomu sa mi nedávno dostali do oka dve nové neveľké knihy, ktoré dierou ucha z hlavy nevyhadzujem. Ján Litvák: Oranžová tráva a Ján Púček: Kameň v kameni. Takmer nič sa v nich nedeje, len slová a vety pokojne tečú, lejú sa z krčaha, žblnkajú ako radosť z reči a rozprávania. Človek má pocit čistoty a srdečnosti. Skláňa sa podľa vzoru srdce.