Zavrite oči a skúste si predstaviť, ako Smerom zvolený generálny prokurátor posiela 150-tisíc eur na účet šéfa Najvyššieho súdu. Na výjave z neveľmi vzdialenej budúcnosti je zlé úplne všetko – postavy, dej aj cena, ktorú zaplatíme. Skúsme si najprv povedať, prečo by Štefan Harabin nemal dostať ani cent.
Nech už bude argumentácia okresného súdu akákoľvek, nijako nedokáže vyvrátiť základný fakt – v čase, keď prokuratúra potvrdila pravosť prepisu nahrávky s Bakim Sadikim, bol Harabin ministrom spravodlivosti. Verejný záujem na spoznaní jeho minulosti bol teda maximálny.
Ak súd neobjavil zázračný nový dôkaz o nepravosti prepisov, ale držal sa len toho, či prokuratúra smela o ňom hovoriť, ako sa to dá predpokladať, mal klásť verejný záujem na prvé miesto. Minimálne, keď počítal výšku odškodného.
