Vety na zadnej strane fotografií, popisky pod fotkami v obrazových prílohách kníh, názvy výtvarných diel – slová a texty dokumentárneho, dokumentačného aj metaforického rázu sa plnohodnotnou „výpoveďou“ stávajú iba v spojení s vizuálnym vnemom. Toto takmer úradnícke použitie jazyka však môže mať hlbší zmysel aj samo osebe.
Jedna z mojich tiet mala prehnane vyvinuté archivárske hobby, časť návštevy u nej sa vždy „zvrhla“ na prezeranie fotoarchívu príbuzenstva. Ukazovala fotky a predčítala záznamy: „Ujo Pavol ...-ský prednáša prípitok na svadbe Vierky ...-ovej a Martina ...-ského“, „Matilde vyrástol 5. decembra 1960 prvý zub“, „Sesternica Anna pred svojím domom v Toronte na Vianoce 1955“.
