Nechce sa veľmi veriť, že by v koncovke bol výsledok, ale prízrak unitárnej zdravotnej poisťovne je už v štádiu projektovej dokumentácie. Skutočnosť, že nápad Roberta Fica z dielne ministerky Zvolenskej schválila vláda, je míľovým krokom k „orbanizácii“ Slovenska.
Robiť advokáta Unionu a Dôvere sa nechce, ale ak odmietajú dohodu, tak treba povedať, že vytlačiť ich z trhu je možné len s ústavou nezlučiteľným spôsobom. Teda v právnom štáte sa inak nedá. To už nepriamo naznačil dávnejší výrok Ústavného súdu o „zákaze zisku“, ktorý si predseda vlády Fico – ak nikto iný – musí pamätať celkom dobre.
Tvrdenie ministerského návrhu, že „ústava umožňuje, aby sa určité spoločenské vzťahy, respektíve činnosti vo verejnom záujme vylúčili z hospodárskej súťaže“, má tú chybu, že „verejný záujem“ je nielenže pojem veľmi neurčitý, s ktorým sa musí nakladať opatrne, ale špeciálne v tejto kauze aj vyložene ideologický.
Neexistuje taký vedecký dôkaz, evidencia či štatistika, ktoré by potvrdzovali, že jedna poisťovňa je väčšmi vo verejnom záujme než napríklad štyri. Alebo osemnásť. To je názor a zaiste aj legitímny. Ale prislabý na to, aby legalizoval v právnom štáte vyvlastnenie súkromného majetku.
Takzvaný argument, pod ktorým sa premiér púšťa do znárodňovacieho aktu, teda že z verejného poistenia je nemravné tvoriť zisk, má tiež veľkú dieru. Vynechajme špekuláciu, ako sa má zisk poisťovní k iným stratám, ktoré sa vytvárajú v systéme.
Ak však má téza o „nemravnosti zisku“ platiť, vyvlastniť treba aj lekárne, farmaceutické firmy, výrobcov prístrojov a zariadení, súkromné nemocnice atď. Teda všetkých účastníkov reťazca, ktorí sa podieľajú na drahej a sofistikovanej službe, akou je zdravotná starostlivosť.
Pretože títo všetci, ak chcú prežiť a fungovať ďalej, tiež musia tvoriť zisk, ktorý pochádza opäť iba z verejného poistenia. Môže byť debata, či zdravotné poisťovne sú nevyhnutnou súčasťou tohto reťazca. Ak už však raz sú, tak majú rovnaký nárok na odmenu ako všetci ďalší.
Samozrejme, že pluralitný systém tak, ako je dnes nastavený, je akýsi (polo)socialistický hybrid. Riešením však nie je unitarizácia, tobôž nie vyvlastnením, ale vymedzenie starostlivosti hradenej z verejného poistenia tak, aby si v „nadštandardnom“ segmente mohli konkurovať.
